Prečítajte si veľmi príjemný rozhovor s populárnou trénerkou zo Slovenska, Monikou Ludasovou. Jej vzťah k športu a názory o zdravom životnom štýle vám pomôžu k splneniu si novoročného predsavzatia o zdravom, štíhlom a funkčnom tele.
V rozhovore s trénerkou Monikou Ludasovou sa dozvieš:
- Aký má názor na dnešné teenegerky a ich vzťah k športu, ale aj na to, ako ich k zdravému životného štýlu (ne)vedú ich rodičia.
- Aká postava je dnes u žien trendy a ako ju pomocou cvičenia a stravovania dosiahnuť.
- Ako sa motivovať, aby sme sa cvičenia nevzdali a vedeli sa popasovať s každou krízou.
- Ako vníma extrémy v cvičení a stravovaní. Kedy je dobré zvoľniť tempo a vychutnať si leňošenie.
Monika Ludasová sa v roku 2014 odhodla zmeniť svoj život. Od začiatku roka “presedlala” na zdravý životný štýl. Napokon vyhrala medzinárodnú súťaž v chudnutí. Všetky svoje výhry aj prehry si počas svojej cesty na vrchol zaznamenávala na blog samanadsebou.sk. Neskôr dostala aj ocenenia v súťaži Fit Leader v kategórii individuálny tréner počas dvoch ročníkov. Momentálne vedie individuálne aj skupinové tréningy v Bratislave, venuje sa prednášaniu v tematike zdravého životného štýlu, je spoluautorka zdravých receptových kníh a má svoje online videokurzy.
Aký si mala vzťah ku športu, keď si bola dieťa?
Nikto ma neviedol k športu a ani som k nemu neinklinovala. Bola som športové drevo, aj tak ma volala moja telocvikárka. Keby mi niekto vtedy povedal, že raz budem trénerka a získam dva roky za sebou ocenenia v súťaži ako Fit Leader Slovenska, tak mu neuverím. Neznášala som šport. Nerada som športovala ako dieťa, aj ako tínedžerka.
Ako vnímaš dnešné teenegerky a ich vzťah k zdravému životnému štýlu, cvičeniu alebo stravovaniu?
Mladé baby nejdú cvičiť preto, lebo je to zdravé a pomôžu tak svojmu telu, ale preto, že je to trendy, potom im to samozrejme dlho ani nevydrží. Keď sa pozriem na dnešné teenegerky a vidím, aké majú priority, je mi z toho smutno. Sú to dievčatá, ktoré si umelo zlepšujú zovňajšok príliš skoro. Umelými nechtami, perami, prsiami a myslia si, že krása stačí.
Keď som bola v ich veku, mala som kilá navyše, moje sebavedomie bolo na bode mrazu, komunikácia s ľuďmi a odhodlanie do života boli mizerné, bála som sa vystupovať pred ľuďmi, bola som uzavretá, nemala som šťastie v láske. Počas cvičenia som si prešla rôznymi skúškami mojej vôle, okolia, ktoré mi neverilo, fyzickou záťažou.
Nebolo to len o tom, aby som mala vôľu nejesť hlúposti, bolo to o posilnení ducha. Zosilnela som mentálne, ostala som vo svojom živote odhodlanejšia, odvážnejšia a odolnejšia a to je tá najväčšia a nadprirodzenejšia krása. Fyzické benefity ako štíhle boky a vyformovaný zadok sú už len bonus.
Človek potrebuje uznanie, ale to musí niekde dosiahnuť. Cvičenie je skvelý spôsob, kde k nemu môže prísť. Ako by sa mali k tomu postaviť podľa teba rodičia?
Mám klientku, ktorá má tri deti a sú celkom zabezpečení. Poviete si, že ich deti sú určite rozmaznané, no nie je to tak. Rodičia svoje deti podporujú v športových aktivitách – chodia na hip-hop, parkour, futbal a keď prídu domov, už nemajú energiu na vystrájanie. Sú spokojné, radujú sa z endorfínov, ktoré sa im počas športu vyplavili do tela. Stávajú sa z nich funkčné deti, ktoré majú disciplínu z tréningov, dokážu fungovať tímovo a rešpektovať pravidlá.
Poďme sa teraz pristaviť pri dospelých ženách. Ako vnímajú krásu spojenú s cvičením? Ešte stále prevláda kult štíhleho tela alebo idú do popredia aj iné “trendy krásy”?
Ženy už nechcú extrémne schudnúť. Skôr chcú zhodiť pár prebytočných kíl a spevniť telo. A to je skvelé! Aj muži mi to potvrdili, že majú radšej, ak majú babu za čo chytiť 🙂 . Cvičenie totiž nie je o tom, že mám ploché brucho a som chudá ako lata, ale o tom, že mám funkčné sexi telo, ktoré má zdravý tvar a držanie, silu, ohybnosť a hlavne je zdravé.
Nemáš pocit, že to niekedy ženy s cvičením preháňajú? Že idú do extrémov?
V žiadnom smere nie je dobre preháňať to, či v strave, či v tréningoch. Pokiaľ sa to týka stravy, býva to celkom nebezpečné. Keď som chcela vo svojich začiatkoch vyhrať súťaž, zahájila som známu “odvodňovačku”, no časom som zistila, že je to pre telo veľmi škodlivé. Je to totiž proces, kedy telo doslova ťahá vodu z orgánov a svalov, a to dokáže katastrofálne narušiť hormonálny systém či poškodiť orgány. A to je len jedno riziko z extrémov, ktoré dokážu ľudia za vidinou nereálneho cieľa urobiť.
Vždy prízvukujem, že zdravie je priorita číslo jeden. Ak ide o extrémy v tréningu, snažím sa ženám vysvetliť aj dôležitosť regenerácie a riziká úrazov z pretrénovania. Dôležité je, aby boli ženy vzdelávané vo všetkých ohľadoch športovo aktívneho života a presne o to sa aj pri svojej práci snažím, odovzdávať vedomosti.
Často som sa stretla s tým, že moja kamarátka začala cvičiť kvôli svojmu priateľovi. Myslíš, že je takýto prístup správny?
Hovorí sa, že žena by mala makať hlavne kvôli sebe a svojmu šťastiu, ale nevidím na tom nič zlé, ak začne na sebe pracovať kvôli tomu, že sa chce svojmu priateľovi páčiť. Mám veľa skúseností s tým, že ženám manželia/priatelia povedali, že je čas na sebe začať pracovať, pretože oni sami vidia, že sa žena „opustila“, že sa zahráva nielen so svojou postavou, ale aj so svojim zdravím. Dokonca ma oslovili muži, ktorí kúpili svojim ženám tréningy, či program premeny u mňa.
Tie ženy prišli a teraz sú svojim mužom vďačné, dokonca to niektorým zlepšilo vzťahy. Spojilo ich, že sa podporovali, a to je skvelé. Ale je pravda, že som sa stretla už aj s takým prípadom, kedy to muž žene zaplatil a ona nechodila na tréningy, pretože to nebolo jej rozhodnutie, jej túžba, a preto si ani investované peniaze (ktoré sú často veľkou motiváciou) nevážila. Je to veľmi individuálne, ale hlavne je dôležité, aby si to správne vo vzťahu odkomunikovali a aby to žena nechcela len kvôli tomu mužovi.
S prichádzajúcim novým rokom si dávame nové záväzky, medzi ktoré patrí určite aj to, že začnem chodiť cvičiť. Ako sa k tomu postaviť zodpovedne a hlavne tak, aby nám to vydržalo počas celého roka?
Podľa mňa je najlepšia motivácia dlhodobý záväzok. Preto som sa rozhodla, že pre ženy budem robiť programy, ktoré trvajú tri mesiace. Na začiatku mi klientky uhradia plnú sumu, prípadne na dve splátky, potom im je to ľúto, aby to nevyužili, a tak chodia :-). No, hlavné je, aby bol človek mentálne zrelý na zmenu a nech to robí iba kvôli sebe. Nie kvôli frajerovi, ktorý povedal, že má veľký zadok alebo kvôli mamke, ktorá jej celý život nadávala, že je tučná..
Ale pretože sama žena už nechce nakupovať v oddelení pre tehotné, aj keď v druhom stave nie je. Musíme si položiť aj otázku, či sme ochotní preto niečo obetovať. Lebo bez obety sa to veru nezaobíde. Dôležitý je aj prístup trénera. Iný režim má matka na materskej a iný naopak vysokoškoláčka. Nemal by klientov brať ako na “bežiacom páse” a každému ordinovať to isté, ale pristupovať ku klientovi individuálne.
A čo stravovanie? Ako sa máme vysporiadať so zmenou jedálnička?
Moje klientky nehladujú, ich jedálniček je pestrý a dokonca sa nemusia vzdávať ani slaniny, kapustnice, ryže alebo zemiakov. Musia ich však jesť len v určitých množstvách a časoch. Dôležité je, aby si vytvorili návyk. Prednedávnom som bola na prednáške o prokrastinácii, kde prednášajúci vytváranie návykov prirovnal k behu.
Nehroťme to a nevyškrtnime si všetko z jedálnička zo dňa na deň, nechoďme hneď v prvý deň bežať 5 kilometrov. Prvý deň sa len oblečme do bežeckého, druhý zíďme po schodoch ku dverám, tretí si odbehneme na koniec ulice, až sa nakoniec dopracujeme k tým piatim kilometrom. A s radosťou, bez týrania, pretože sme začali pozvoľna a pravidelne.
Prepadne ťa občas kríza? Čo ti pomáha z nej vyviaznuť?
Základ je dopriať si. Hovorí o tom aj Paretovo pravidlo – 80 : 20. Keď nepôjdeš na sto percent, prinesie ti to stopercentné výsledky. Aj ja som mala kedysi obdobie, kedy som šla na sto percent vo všetkom: tréningy, klienti, nové projekty, záväzky, málo spánku, 100%-ná kontrola nad stravou a stres z únavy a presilenia mali za dôsledok môj kolaps.
V nemocnici mi zistili, že mám v krvi látky, ktoré telo vylučuje tesne pred infarktom, v mojich 28 rokoch. Vtedy som sa spamätala a spomalila. V živote sú dôležitejšie veci ako 100% výkon. Žijeme len raz. Preto si doprajme aj ten koláč a aj lenivý deň. Veď to predsa k tomu patrí, tak sa to nebojme vychutnávať. Potom už všetko záleží len na pomere v akom to všetko dodržujeme.
Na záver nám prezraď, čo sa skrýva pod tvojim nickname na Instagrame – Sama nad sebou.
Každý z nás má v sebe jedno ja, ktoré je ustráchané, lenivé, hľadajúce výhovorky a prekážky a jedno, ktoré je smelé, chce výsledky, chce zmenu a má silu. Tieto dve osoby sa často v nás hádajú. A naše smelé a odhodlané ja musí vyhrať nad tým druhým, aby sme mohli napredovať a aby náš život bol dobrý, pestrý a taký, aký chceme.
Portál Sama nad sebou presne toto vyjadruje. Musíš vyhrať sama nad sebou a to v hocijakej drobnosti, dennodenne. Či je to v cvičení, či v strave, či v komunikácii, či v životných skúškach. Vieš, v poslednej dobe veľa ľudí na seba len zazerá, posudzuje a závidí. Nenávisť je všade okolo nás.
Chcela som ľuďom začať pomáhať. Sama nad sebou je aj o tom, aby sme si prestavili nejaké vzorce v hlave a začali byť viac otvorenejší a úprimnejší voči sebe, voči ostatným. A hlavne, aby sme si začali navzájom viac pomáhať.
Monike ďakujeme za rozhovor a želáme jej veľa úspechov nielen v pracovnom, ale aj v súkromnom živote.
Ak máš chvíľu čas a rada by si si prečítala ešte niečo o zdravom životnom štýle, určite si naklikni aj tento článok:
