Miluješ Vianoce? Ich chuť, atmosféru a náladu? Poď sa o nich dozvedieť niečo viac! V spolupráci s etnografom Jozefom Fundákom sme pre teba pripravili článok plný užitočných a zaujímavých informácii o Vianociach na Slovensku.
Vianoce
Vianoce sú jedným z najvýznamnejších cirkevných sviatkov, ktorým sa pripomína narodenie Ježiša Krista. Pôvodne to boli sviatky zimného slnovratu. V 4. storočí nášho letopočtu bol 25. december cirkvou ustanovený za deň narodenia Krista. Dovtedy to bol 6. január, pričom ortodoxná cirkev sa drží tohto dátumu dodnes.
K samotnému sviatku narodenia Krista sa viažu ďalšie sviatočné dni od Štedrého dňa (24.12.) do Troch kráľov (6.1.), ktoré spolu tvoria vianočný cyklus. V tradičnej kultúre postupne splynuli vianočné a novoročné obrady. Na Slovensku ako aj v okolitých štátoch sa postupne prelínali pôvodné obrady spojené s oslavou slnovratu s obradmi zabezpečujúcimi prosperitu v novom roku a s kresťanskými obradmi oslavujúcimi narodenie Krista.
Pôvodné obrady, magické úkony a zákazy mali zabezpečiť prosperitu, zdravie, úrodu ale slúžili na rôzne veštby a predpovede (predpovede úrody, narodenia, úmrtia a pod.). Na základe toho sa vykonávali rôzne obchôdzky v prestrojení spojené s tancom, koledami a vinšami. Z nich do súčasnosti aj v regióne severovýchodného Slovenska pretrvali betlehemské hry.
Najviac obyčajových prejavov sa viaže k Štedrému večeru. Nesmelo sa nič požičať z domu, nesmeli sa prijímať návštevy a dodržiaval sa prísny pôst. Postupne však všetky tieto úkony strácajú svoj pôvodný význam, zanikajú, alebo menia svoju funkciu. V súčasnosti pretrvávajú žartovné formy veštenia, niektoré obchôdzky, vianočné jedlá a úkony zabezpečujúce rodinnú súdržnosť. Dodnes obľúbenou súčasťou vianočných sviatkov je obdarovanie, ktoré siaha až do antiky.
Prípravy na štedrú večeru
Mnohé úkony slúžili na prípravu samotného obydlia na slávenie sviatkov. Pred štedrou večerou sa na stôl ukladal rozložený snop zakrytý obrusom. V každom rohu bol položený chlieb a v strede miska s obilím, do ktorého bola vložená horiaca sviečka. Pod stôl sa ukladala reťaz, železo z pluha, sekera a pod., okolo stola sa obtočila uzamknutá reťaz, ktorá symbolizovala súdržnosť rodiny.
Očistný charakter malo obradné umývanie sa v potoku tesne pred štedrou večerou. Magickú moc mala iba tečúca voda, pretože symbolizovala nevyčerpateľné množstvo. K vode sa chodila umývať celá rodina, pri umývaní v rukách držali peniaze, aby boli bohatí.
Symbolika slamy a ovseného snopu
Jedným zo súčasných symbolov Vianoc je aj vianočný stromček. Na Slovensko táto obyčaj začala prenikať koncom 18. storočia z rakúskych a nemeckých miest. Do nášho regiónu sa dostala v medzivojnovom období a počas druhej svetovej vojny.
Od začiatku mal vianočný stromček výlučne estetickú funkciu. Najmä na východnom Slovensku sa dovtedy udržiaval zvyk uväzovať na hradu v izbe posledný alebo najkrajší ovsený snop. Ten mal primárne zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom roku. Používal sa pri viacerých rituálnych úkonoch a uchovával sa až do nasledujúcej žatvy, keď ho nahradil nový. Používal sa aj ako ochranný a liečebný predmet. Počas búrky sa rozkladal po plote, pri urieknutí sa z neho pálili zrnká.
Podobnú funkciu vo vianočnej obradovosti mala aj slama. Gazda ju priniesol do domu zavinšoval celej rodine. Potom si na ňu sadla a napodobňovala sliepku, aby sa jej sliepky dobre niesli. Slama sa nechávala v dome počas troch vianočných dní, neskôr sa použila ako prosperitný predmet použila na povriesla, ako podstielka pod sliepky a pod.
Vianočné jedlá
Súčasťou vianočnej obradovosti sú i vianočné jedlá. V oblasti severovýchodného Slovenska sa ešte v druhej polovici minulého storočia udržal obyčaj prípravy štedrovečerného chleba, tzv. kračun. Prevládal typ guľatého chleba s jamkou v strede, do ktorej sa dávali zrnká zo všetkých vypestovaných plodín, cesnak a fľaška s medom.
Kračun bol symbolom bohatstva, prosperity a slúžil pri vykonávaní množstva magických úkonov, napríklad postupným vyťahovaním siedmich obilných klasov spod kračúna, popri ktorom sa menovali dni v týždni, sa určoval deň prvej jarnej orby. Na ktorý deň pripadol najkrajší klások, vtedy sa začalo orať.
Med z kračúna slúžil na liečebné účely. Vodou, v ktorej si gazdiná umyla ruky od jeho cesta, sa polievali stromy. Pokrmy štedrovečerného stola mali byť pôstne. Prevládali jedlá zo strukovín, kapusty, obilnín a ovocia, používal sa mak a cesnak. U katolíkov sa rozšírila aj konzumácia ryby počas štedrovečernej večere.
Betlehemské hry
Betlehemské hry ako súčasť vianočného zvykoslovia sa zachovali dodnes aj v mnohých lokalitách okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. Ľudové hry o narodení Ježiša Krista majú základ v stredovekých náboženských hrách. Tento typ vianočných hier prenáša biblický námet do pastierskeho prostredia.
V našom regióne boli rozšírené hry s textami preloženými zo slovenčiny do miestneho dialektu. Hercami boli v minulosti prevažne dospelí muži (betlehemci, viflejemci, gubove, jasličkare a pod.), neskôr ich dopĺňala mládež.
Dej betlehemských hier začína predstavením pastierov, nasleduje budenie pastierov anjelom, ktorý zvestuje narodenie Krista, cesta do Betlehema, klaňanie sa a obdarovanie Ježiška v jasličkách. Hra je sprevádzaná veršovanými textami, vinšovaním a spievaním kolied, prípadne tancom.
Neoddeliteľnou súčasťou boli rekvizity – masky, jasličky a palice príp. kyjaky, ktorými sa rytmizovalo rozprávanie i spievanie. Betlehemci postupne obchádzali všetky domy v dedine, prípadne i v susedných obciach po štedrovečernej večeri alebo na Božie narodenie. Betlehemské hry ako jedna z foriem obchôdzok, popri polazovaní a koledovaní, mali vo všeobecnosti zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom roku.
V súčasnosti majú predovšetkým zábavnú funkciu. Za návštevu domácnosti sa betlehemcom ponúka odmena vo forme naturálií alebo peniaze. Táto tradícia sa s lokálnymi obmenami zachovala vo viacerých lokalitách regiónu severovýchodného Slovenska (Nová Sedlica, Topoľa, Stakčín, Snina, Roškovce, Osadné atď).
V regióne severovýchodného Slovenska sa prelína spôsob osláv vianočných sviatkov medzi východným a západným kresťanstvom. Máme tak jedinečnú možnosť spoznávať jednotlivé prvky obradovosti týchto konfesií počnúc dátumovým rozdielom, vianočnými jedlami, symbolmi až po význam a funkciu jednotlivých úkonov.
Jozefovi Fundákovi ďakujeme za spoluprácu. Ak sa ti tento článok páčil, odporúčame ti prečítať aj jeho voľné pokračovanie:
Vianočné zvyky a tradície, o ktorých si možno nevedela. Rozhovor s etnologičkou Zuzanou Denkovou
