Z prvého behu až na stupienok víťazov. Tieto bežkyne vám prezradia svoje príbehy a poradia, ako sa stať ženou, ktorá si užije beh.
Kedy ste sa zamilovali do behania? Bola to láska na „prvý beh“ alebo ste si k nemu museli „nájsť cestičku“?
Terka: Začala som behať vďaka môjmu priateľovi, ktorý sa behu venuje už niekoľko rokov. Jedného dňa ma prihlásil na bežecké preteky „pre dobrú vec“ (pomoc chorým deťom). Išlo o štafetový polmaratón, chvalabohu, som mala zabehnúť len 5 kilometrov, tak som si povedala, že to zvládnem. Avšak, keď si spomeniem na prípravu, bolo to hrozné. Boleli ma nohy, už po 2.kilometri som nemohla popadnúť dych.. Nakoniec drinu nebanujem. Atmosféra prvých pretekov ma tak pohltila, až som začala behávať častejšie a bavilo ma to. Takže láska na prvý pohľad to úplne nebola 🙂 .
Simonka: Ak mám pravdu povedať, vôbec to nebola láska na prvý beh. Môj prvý beh bol čistá katastrofa. Bolo to v zime 2017 a odbehla som ani nie 2 kilometre. Keď som vtedy prišla domov, rozdýchavala som to ešte dobrú hodinu. Povedala som si, že tak skoro sa to nezopakuje. Následne som sa začala venovať aktívne fitness a objavila som lásku k thajskému boxu, s ktorým úzko súvisí aj dobrá kondička. V lete sme mali povinne beh pred každým tréningom.
Pamätám si, že sme behávali 4 kilometre, ale musím priznať, zdalo sa mi to ako večnosť.
Zlom prišiel v roku 2018 v apríli, keď som vyhrala voľné lístky na známy beh Devín-Bratislava. Vtedy sa ozvalo moje súťaživé ja a chcela som byť tentokrát lepšia ako minulý rok, a preto som sa na to rozhodla zodpovedne pripraviť. Objavila som skupinu Adidas Runners Bratislava, zúčastnila som sa ich skupinového behu a odvtedy sa zmenil celý môj pohľad na beh. Začalo ma to baviť. Neprešiel ani mesiac a ja som videla skvelé výsledky, a to ma motivovalo makať na sebe ďalej. A hlavne, v skupine to ide lepšie.
Tamara: Musím povedať, že lásku k behu som si musela doslova ,,vybehať“. Hoci som od skorého detstva dosť intenzívne športovala, či už to bolo 9 rokov tenisu, lyžovanie, ale aj reprezentácia škôl na súťažiach od volejbalu, basketbalu až po hádzanú, beh som nikdy nepovažovala za niečo príjemné, dokonca 12 minútovka bola pre mňa jedným veľkým utrpením. Keď si predstavím, že dnes si tých 12 minút dávam ako rozklus v rámci niekedy aj dvojhodinového behu, tak až nemôžem uveriť tomu, ako sa dokáže všetko tak rýchlo meniť.
Posledné tri roky som sa viac menej venovala len posilňovni a bezhlavému zdvíhaniu činiek, raz za čas som do toho zaradila aj beh, ale bolo to veľmi ojedinelé. Zlom prišiel až začiatkom minulého roka, kedy som sa dva mesiace nevedela dostať z choroby. Človek si v takom štádiu prechádza rôznymi obdobiami a buď sa nechá unášať tými negatívnymi myšlienkami, alebo si uvedomí, že musí urobiť v živote nejakú zmenu, keďže si myslím, že choroba je len akási nezrovnalosť v hlave, ktorá vypláva von prostredníctvom zdravotných problémov. Bola som presvedčená o tom, že už v živote do svojho tela nedám jediný liek a bola som ochotná pre to urobiť čokoľvek.
Jednou zo zmien bola práve výmena posilňovne a činiek za prírodu a beh. S týmito začiatkami mi veľmi pomohol brat, ktorý mi zostavoval tréningy tak, aby sa mi samotný beh neznechutil a hlavne aby som si uvedomila, že je to naozaj ,,beh“ na dlhú trať.
Ktorých pretekov ste sa zúčastnili naposledy? Viete opísať najkrajší a najhorší zážitok?
Terka: Naposledy som bežala okolo priehrady v Brne s dĺžkou 14 kilometrov. Vyšlo nám krásne počasie, pretekov sa zúčastnilo niekoľko tisíc bežcov a napokon v prírode okolo vody sa behá jedna radosť. Nepamätám si na žiadny negatívny zážitok.
Keď vás to behanie baví a nestane sa vám žiadny úraz, prináša to len samé pozitívne zážitky.
Simonka: Behu sa venujem síce iba od apríla 2017, no aj napriek tomu mám nesmierne veľa krásnych zážitkov z pretekov, na ktorých sa mi nejeden krát podarilo postaviť sa na stupienok víťazov. Medzi tie najkrajšie by som zaradila preteky Deejay 10 v Miláne, ktorého sa zúčastnilo vyše 40 000 ľudí. Z atmosféry mám dodnes zimomriavky. Ďalším krásnym zážitkom bolo, keď počas krosových pretekov pár metrov odo mňa prebehlo stádo srniek. Medzi tie najhoršie zážitky patria tohtoročné preteky Dračí kross. Kto ho už raz zabehol vie, že je nesmierne náročný. Mojou najväčšou chybou bolo, že som si vopred nepreštudovala trať, prekvapili ma začiatočné kopce a od prvého kilometra som mala kŕče v lýtkach. Celý čas som nadávala, prečo som sa na to dala a každý meter som mala chuť sa otočiť a vzdať sa. Nakoniec som dobehla šiesta, totálne zničená, uzimená no šťastná a pyšná, že som to nevzdala.
Tamara: Keďže sa behu venujem ani nie rok, stále sa považujem skôr za rekreačného bežca, ktorý si na preteky zatiaľ netrúfol. Cítim však, že práve preteky budú niečo, čo ma prinúti na sebe ešte viac zapracovať a že o niečo intenzívnejšie pocítim, o čom to celé vlastne je. Tento rok chcem určite vyskúšať nejaké bežecké preteky, nevidím to však na nejaké veľké vzdialenosti, hoci mám taký mini sen absolvovať ešte v tomto roku polmaratón. Nebojím sa toho, že by som takú vzdialenosť neubehla, ide skôr o to, že už keď sa na to dám, chcela by som to zvládnuť aj v prijateľnom čase, s ktorým budem sama spokojná. Momentálne sa však stále snažím zlepšovať svoje tempo na krátku vzdialenosť, no od februára by som sa chcela vrátiť aj k trénovaniu dlhých behov. Sama som zvedavá čo mi tento rok prinesie a ako dokážem zapracovať na menšom strese z pretekov.
Čo netreba podľa vás podceňovať pri behaní?
Terka: Aktívne behávam len jeden rok, z toho dôvodu sa moc necítim na to, aby som ľuďom radilo, čo presne robiť. Ja sa riadim tým, čo mi hovorí moje telo. Snažím sa dodržiavať, aby som päť krát sa týždeň robila mala nejaký pohyb, z toho dva až tri krát je to beh. Strečing je pred behom veľmi dôležitý a dbať by sme mali aj na dostatok regenerácie. Každý bežec sa potom individuálne zameria na to, čo chce dosiahnuť.
Simonka: Regenerácia, často spomínaná, no málokým naozaj dodržiavaná. Ak telo zaťažuješ, musíš ho aj odmeniť. Pre mňa je najlepšou formou regenerácie masáž, strečing, valčekovanie, ale aj doplnky výživy ako magnézium a kĺbová výživa. Netreba podceniť stravu. Môžeš trénovať akokoľvek tvrdo, ale pokiaľ máš zlý jedálniček a ješ len nezdravé jedlá, tak len ťažko podáš dobrý výkon, či už v behu alebo v hocijakom inom športe. Správna obuv je tiež dôležitá. Treba myslieť na fakt, že každý sme iný, preto neodporúčam riadiť sa tým, čo nosia ostatní, ale vyskúšať na sebe, čo nám vyhovuje. Začínala som behávať vo veľmi zlej obuvi a po každom kroku ma boleli nohy.
Teraz som konečne našla tenisky, ktoré mi vyhovujú, ani necítim, že ich mám na nohe. Takže treba skúšať a hľadať svoju črievičku.
Tamara: Základom každého bežca je podľa mňa správne oblečenie a bežecká obuv. Hlavne v zlom počasí stráca veľa bežcov chuť do svojich aktivít a práve vtedy prichádzajú všetky výhovorky. Naučila som sa však, že v skutočnosti zlé počasie na beh neexistuje, existuje len zle oblečený a nepripravený bežec. Najmä v zime si dávam záležať na kvalitných materiáloch a termo oblečení, aby som si nemusela obliekať päť vrstiev, v ktorých sa mi napokon dosť nepohodlne behá.
Čo sa týka bežeckej obuvi, nedám dopustiť na tenisky značky Icebug. Na čo je ešte potrebné pred každou športovou aktivitou myslieť je jedlo, ktoré skonzumujete, pretože aj to vo veľkej miere ovplyvní výkon a ako sa počas celého tréningu budete cítiť. V prípade, že behám v skorších ranných hodinách, idem nalačno aby sa telo sústredilo na výkon a nie na trávenie raňajok. Podporujem tak aj spaľovanie tukov, tým, že telo nemá brať z čoho iného energiu. Keby si dám pred behom napríklad ovocie, spaľujem počas tréningu tieto sacharidy a tým pádom sa mi nepodarí môj tukový metabolizmus naštartovať tak, ako s prázdnym žalúdkom.
Potrpím si, aby som telu dávala plnohodnotné a výživné potraviny, no netýram sa nejakým obrovským obmedzovaním. Keď cítim, že telo potrebuje doplniť „palivo“, tak mu ho bez výčitiek dám. O to viac, ak mám za deň dva tréningy.
Ako sa vysporiadať s lenivosťou? Čo vám opäť dodá motiváciu?
Terka: Samozrejme, mám dni, kedy sa mi vôbec nechce ísť behať (čo sa stála dosť často), ale ten pocit, ktorý mám po behu za to vždy stojí a práve naň sa tak veľmi teším. Máte radosť, že ste sa premohli a urobili niečo pre svoje zdravie. Lenivosť vždy odznie, hneď ako si obujem tenisky, nasadím slúchadlá a vyrazím.
Simonka: Asi to vyznie ako klišé, ale nikdy som nemala problémy s tým, že by sa mi nechcelo ísť na tréning. Tréning je pre mňa časť dňa, na ktorú sa vždy nesmierne teším. Nevnímam to ako niečo, čo musím urobiť, ale ako niečo, čo chcem a čo robím s radosťou. Mám šťastie, že na bežeckých tréningoch mám super kolektív a vždy sa tam teším a skôr mi robí problém tam neprísť 🙂 .
Na tréningoch sa snažím ísť naplno, neflákam sa, lebo viem, že to celé robím len a len pre seba a viem, že ak nevydám zo seba maximum, nikdy nedosiahnem progres.
Tamara: Je pravda, že to nie je vždy také jednoduché, tie obdobia obrovského športového zápalu a lenivosti sa u mňa striedajú tak, ako u každého. Vtedy si však pripomínam, prečo som s tým začala, ako sa cítim keď behám a hlavne, aká radosť sa vo mne prebúdza po každej jednej športovej aktivite. Najviac ma však posúva vpred ten pocit, že človek nie je nikdy dokonalý a neustále má na čom pracovať. Vždy máme dôvod sa ráno postaviť z postele, na svete je predsa toľko vecí, ktoré by sme mali skúsiť, toľko ľudí, ktorých by sme mali spoznať a miesta, ktoré by sme mali vidieť. Myslím si, že práve beh a teda šport celkovo je jednou z aktivít, ktorej by sa mal venovať každý.
Šport vám otvorí nové obzory a hlavne pri ňom spoznáte samého seba. Zistíte, že neexistujú žiadne limity a vaše telo dokáže prekonať každú prekážku, ak tomu, samozrejme, veríte.
Samotná lenivosť je len niečo čo si vytvárame v hlave a moment, keď ju prekonáme nás posunie opäť o niečo vyššie. Viem, je jednoduché tomu podľahnúť a zostať radšej v teple domova pri nejakom seriály, ale celé je to podľa mňa o určení si nejakej cesty. Buď chcem na sebe pracovať a som ochotná sa do toho vložiť na 100%, alebo pôjdem s davom a budem sa snažiť svoj život iba prežiť a nie ho aj skutočne žiť a vyťažiť z neho maximum.
O akú radu by ste sa podelili so začínajúcimi bežcami?
Terka: Pre úplných začiatočníkov by som poradila, aby najmä vytrvali. Progres u behanie je oproti iným športom oveľa rýchlejší. Zo začiatku striedajte beh s chôdzou a snažte sa pravidelne hýbať aspoň 30 minút 2-3 krát za týždeň. Pokiaľ si stanovíte vyššie ciele ako vaše telo zvládne, budete znechutení, samozrejme, vás beh prestane baviť a skončíte s ním rýchlejšie ako ste začali
Simonka: Zo začiatku by som odporúčala začať pomaličky a striedať beh a chôdzu a postupom času prejsť len do behu. Ak neviete behať sami, skúste začať s niekým, uvidíte, že vám celý beh prejde rýchlejšie a budete mať motiváciu nezastaviť. Začiatky nebudú ľahké, ale treba vydržať. Treba zaťať zuby, vyjsť z komfortnej zóny a poctivým tréningom čoskoro uvidíte progres. A raz keď uvidíte progres, budete chcieť viac a viac.
Tamara: Povedala by som to veľmi jednoducho: „Každý kilometer sa počíta“. Hoci sama občas bojujem s nespokojnosťou, kedy nevidím žiadny progres a lámem si hlavu nad tým, prečo nebehám 10 km v tempe vrcholového bežca, vždy si nakoniec uvedomím, že to chce iba trpezlivosť, pravidelnosť a tvrdú prácu. Povedala by som, aby ste na začiatku na seba nemali vysoké nároky, ale bohužiaľ (alebo našťastie) som toho názoru, že nároky, ktoré si na seba kladiete sú to, čo vás neustále posúva vpred. S behom však podľa mňa treba začínať opatrne a nerobiť výkony, ktoré vám ho po mesiaci znechutia. Nechcite hneď odbehnúť 15 km za hodinu, dávajte si radšej krátkodobé a reálne ciele. Začnite s 3 kilometrami, z ktorých bude čoskoro 5 a ani sa nenazdáte a tých 5 km pre vás o pol roka bude ľahká rozcvička. Prípadne sa skúste v začiatkoch až tak nezameriavať na vzdialenosť, ale na čas, ktorý beháte. Začnite rýchlou chôdzou a na 15 minút skúste do toho zľahka behať, postupne tento čas zvyšujte a o chvíľu z toho bude hodina.
Nezáleží na tom, či dnes odbehnete dva kilometre alebo päť, najdôležitejšie je obuť si tenisky a vyjsť, vyjsť z domu, ale hlavne zo svojej komfortnej zóny.
Dievčatám ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Pevne verím, že ste načerpali dostatok motivácie na to, aby ste už zajtra (alebo aj dnes) vyvetrali tenisky. Ak by ste sa chceli Simonky, Tamary alebo Terky ešte niečo opýtať nájdete ich na Instagrame.
