Ako sa pozerá na vzťahy, lásku a intimitu zakladateľ a šéfredaktor magazínu Mužom.sk, Peter Podlesný? Jeho triezvy pohľad na gentlemanstvo, výchovu, ale aj emancipáciu žien vám rozšíri obzory. Poď si prečítať viac.
Peter Podlesný má 36 rokov, je manžel a otec dvoch detí, priateľ dobrej partie chlapov, majiteľ psa, osobný silovokondičný tréner Rady Active. Vo svojom voľnom čase sa venuje prednášaniu na témy mužnosti v 21. storočí. Založil magazín Mužom.sk. V súčasnosti zastáva funkciu šéfredaktora. O technickú stránku webu sa pri založení postaral jeho kolega a spoluzakladateľ Pavel Linkesch.
Pre akého muža je venovaný online magazín Mužom.sk? Snažíte sa vašich čitateľov k niečomu konkrétnemu inšpirovať?
Všetka naša snaha je venovaná mužom, ktorí sú ochotní premýšľať a pracovať na sebe. Sebakritickým chlapom, ktorí chcú dobro nie len pre seba, ale aj pre svoje okolie a komunitu. V prvom rade sa snažíme, aby sa chlap neuspokojil s tým, čo už má, ale premýšľal, kde je jeho potenciál a ako ním môže poslúžiť slabším. Inšpirujeme mužov, aby prehodnocovali svoje postoje a nachádzali svoje opodstatnenie v 21. storočí. Aká je moja úloha? Čo sú cnosti? Kde sa skrýva kvalita charakteru? Ako byť lepším „nielen“ človekom, ale aj mužom?
V čom sú dnešní muži iní ako ich otcovia, resp. predošlá generácia? Vyčítate niečo moderným mužom a naopak, v čom sú zasa progresívnejší?
Aj keď sa to niekomu nepočúva dobre, v mnohom sme rovnakí. Rovnako pasívni, rovnako stratení. Nerád generalizujem, ale sú isté vzorce, ktoré si podvedome prenášame. V predstave, že „chlapi neplačú“ odmietame odkrývať svoje slabiny, a tak na nich nemôžeme pracovať. Stratili sme spojivko, ktoré by nás držalo v kontakte so staršími chlapmi, aby sme mali príležitosť učiť sa. To potrebujeme objaviť znova. Oceľ sa brúsi oceľou, chlap,
potrebuje chlapov. Na druhej strane máme viac odvahy skúšať nové veci, sme otvorení dobrodružstvu, objavovaniu, aj práci na sebe. Dokážeme byť cez individualizmus viac priebojnejší, čo je však zároveň bremenom, ktoré často končieva v osamelosti.
Nemáte pocit, že naša ženská emancipácia a feminizmus vymútili z mužov “gentlemenstvo”? Prečo dnešní muži už nie sú takí galantní ako kedysi? A mali by byť vôbec?
Emancipácia mala a má veľmi dôležitú úlohu v histórii. Čo je ale mužskou odpoveďou, aby sme dokázali udržať krok? Aj emancipovaná žena predsa ocení jemnosť a spôsoby gentlemana. Alebo nie? V angličtine existuje taká slovná hračka. Na to, aby si mohol byť gentle (jemný), potrebuješ byť man (muž). Ak u chlapcov preskočíme fázu výchovy, kde sa naučia pracovať so svojou silou, agresivitou, túžbou po dobrodružstve a risku, ak vynecháme iniciáciu k mužnosti, neobjavia v sebe ani schopnosť správať sa galantne. A mám na mysli skutočne sebavedomé gentlemanstvo, nie lacné podliezanie, alebo chovanie vykastrovaného sluhu. Muž, ktorý pozná svoju silu, odvahu, česť a sebaovládanie, bude môcť pracovať na „vyšších cnostiach“ kam galantnosť bezpochyby patrí.
Čoraz častejšie sa stáva, že žena zbalí muža skôr ako on ju. V čom tkvie problém? Nevytráca sa z mužov “chuť loviť”?
Čoraz častejšie sa stretávam s mužmi, ktorí majú zo žien strach. Nie len kvôli ich pozícii, alebo hrozbe, že by boli pri balení obvinení zo sexizmu, ale preto, že v našej kultúre chlapec od ranného detstva počuje od žien čo smie, čo nesmie, čo sa mu stane a ako ho nebude mať nikto rád, ak nebude poslušný chlapec. To sa deje zo strany ustarostených mamičiek, učiteliek, vychovávateliek. Chybou je, že v tomto procese chýbajú muži otcovia, učitelia, tréneri, vychovávatelia atď. Máloktorú ženu však zaujme „dobrý poslušný chlapček“, aspoň nie tú, ktorá hľadá muža. A to je jeden z problémov. Kastrujeme chlapcov a sme prekvapení, keď sa správajú, akoby nemali žiaden testosterón. Chlapcom chýba sebavedomie, aby „lovili“. To musia kdesi nadobudnúť. Aj preto prednášam mužom. Samozrejme nie preto, aby sa stali primitívnymi lovcami, ale preto, aby rozumeli, že ich úlohou je odmietnuť pasivitu.
Aké parametre by mala spĺňať dokonalá partnerka? Čo je ešte v tolerancii a čo už je tak trošku cez čiaru?
Musíme sa vzdať predstáv o dokonalých partnerkách a partneroch. To, čo nás skutočne môže sklamať, sú naše nesprávne očakávania. Moja partnerka mi dáva priestor byť mužom, podporuje ma, a často viac ako ja, vidí môj potenciál a očakáva, že ho naplním. Venuje sa sebe a nie iba kvôli mne. Nie je na mne závislá, pretože jej nič iné nezostáva, ale preto, že mi dôveruje. Nepreberá za mňa moju zodpovednosť, ale trvá na tom, aby som dodržal slovo. Cez čiaru je, ak má žena dojem, že by mala byť stredom môjho vesmíru a že nepotrebujem nikoho okrem nej samej (takúto pozíciu by mali mať maximálne batoľatá). Žena by mala mať vo svojich archetypoch milenku – zmyselnosť a emóciu, vlčicu – schopnosť bojovať, šamanku – poznanie aj kráľovnú – rozvahu.
Čo je podľa Vás najväčší zabijak vzťahu? Prečo je v súčasnosti tak veľa rozchodov a rozvodov? Dá sa tomu nejako vôbec predísť?
Zabijakov vzťahu je mnoho. V mojom prípade by to mohla byť nedôvera, žiarlivosť – pocit, že partnera vlastním. Najväčším problémom je však príliš často naša neochota hovoriť tak, aby ten druhý rozumel. V konfliktoch jednáme tak, akoby nám nešlo o dobro vzťahu, ale o výhru vo vojne. Tam, kde je jeden víťaz a druhý porazený, nejde o partnerský vzťah nikdy. Napriek tomu, že v istých situáciách považujem rozchod za riešenie, príliš sme nadobudli pocit, že veci sa neopravujú, ale nakupujú nové. Aj vo vzťahoch žijeme konzumne, premýšľame, čo z toho partnera vlastne máme. Príbehy o žene starajúcej sa o ochrnutého partnera (alebo naopak) považujeme za hrdinské legendy, nie za prirodzené rozhodnutie. Či sa tomu dá predísť? Snáď áno. Pracujme na svojich charakteroch a nehľaďme vždy iba na seba.
Veľa žien sa nám priznalo, že majú oveľa väčšiu chuť na intímne zblíženie ako ich polovička. Čo robiť v prípade, keď sa nám chce viac ako mužom?
Oceňte svojho muža, dajte mu vedieť, že vnímate jeho silu, robte to v bežnom dni, nájdite jazyk, ktorému bude rozumieť. Starajte sa o seba a zvádzajte ho. Čo sa zmenilo v recepte, že nefunguje tak ako kedysi? Možno len potrebujete dosadiť nejaké chýbajúce ingrediencie. A hlavne o tom otvorene hovorte. Nie s výčitkou, ale s túžbou znovuobjaviť tento priestor.
Petrovi Podlesnému veľmi pekne ďakujeme za jeho čas na zodpovedanie otázok. Želáme mu veľa úspechov v pracovnom i v súkromnom živote.
