Zaujímajú ťa tradície a zvyky, ktoré sa v minulosti i dnes spájajú s Vianocami? Poď sa dozvedieť množstvo zaujímavostí, o ktorých si doposiaľ ani netušila. Viac nám k tomu povie Mgr. Zuzana Denková, PhD., ktorá pôsobí ako etnologička v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici.
Zuzana Denková v súčasnosti pracuje v Slovensko banskom múzeu v Banskej Štiavnici ako kurátorka etnologického zbierkového fondu. Vo svojej výskumnej práci sa zaoberá každodenným životom baníkov. Je tiež autorkou štúdií, článkov a výstav približujúcich materiálnu i duchovnú kultúru baníkov, spomenúť možno tradíciu aušusníkov, banícky odev, doplnkové zamestnania baníkov, banícke symboly či sviatkovanie baníkov.
Čo všetko musela do Vianoc pripraviť gazdiná a čo jej muž?
Každý člen domácnosti mal v tento deň svoju úlohu. Gazdiná sa zvyčajne zvŕtala v kuchyni. Pripravovala pestré štedrovečerné menu. Príbytok už bol zväčša čistý a vyzdobený, upratovalo sa veľmi precízne už niekoľko dní pred Štedrým dňom. Gazda mal za úlohu postarať sa o dobytok. Preto časť dňa strávil v maštali. Okrem toho nosil z hory stromček, ktorý sa vešal na hák visiaci z hrád a spolu s deťmi ho i ozdoboval. Stromček býval ozdobený veľmi decentne, orieškami, jabĺčkami, ozdobami zo slamy a žiarilo na ňom svetlo zapálených sviečok.
Ľudia boli veľmi dôverčiví a verili na povery. Ktoré sú charakteristické pre Vianoce?
Štedrý deň bol pôvodne sviatkom zimného slnovratu a sústreďovala sa doň väčšina magických praktík, ktoré mali zabezpečiť prosperitnú budúcnosť. Chápal sa ako osudový deň, počas ktorého sa môžu ľudia prostredníctvom rôznych úkonov dozvedieť viac o svojej budúcnosti. Veštil sa život, zdravie i prosperita.
V Štedrý deň platilo, že akú náladu má človek, takú bude mať po celý rok, ak sú deti neposlušné, budú také po celý rok, koľko opekancov spadne na zem, toľko dobytka umrie a podobne. Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer. Večera začínala modlitbou a po nej nasledovali rôzne rituály. Konzumovali sa jedlá zo strukovín ako symbolu bohatstva, ale aj cesnaku alebo medu na ochranu zdravia.
Stav zdravia sa veštil podľa plameňa sviečky – na koho stranu ukazoval, ten do roka zomrie, z rozkrojeného jablka alebo rozlúsknutého orecha. Dievčatá súce na vydaj chodili kradnúť drevo a nosili ho do izby. Keď priniesli párny počet polien, do roka sa mali vydať. V Prenčove platil zákaz vstávať od stola, ak by sa porušil, verili, že im sliepky prestanú znášať vajcia.
Aké zvyky a tradície sa dodržiavali počas Štedrej večere?
Večer pred Štedrou večerou sa uchovával zvyk vyvárania halušiek nevydatými dievkami. V podstate išlo o 3 knedle s ceduľkami. Ktorá z nich ako prvá vyšla nahor počas varenia, tá sa prekrojila a ceduľka v nej napovedala, ktorý z mládencov bude dievke manželom. Tento úkon sa musel realizovať presne o 18.00 hodine. O 18.00 hodine slobodné dievčatá pozerali do studne cez kľúčovú dierku. Boli zvedavé, či sa im ukáže chlapec alebo truhla.
Starým zvykom bolo i trojnásobné klopanie vareškou na susedné okno a načúvanie, čo sa hovorí. Keď počuli hovoriť „tu máš, vezmi si“, tak sa verilo, že sa v tom roku istotne vydajú, ale keď počuli „necháš to“, „nedostaneš“, tak smutne odchádzali, lebo to znamenalo, že sa nevydajú. Takto sa mládež prebavila na Štedrý večer až do polnoci. Potom všetci išli na polnočnú omšu (Utierňu).
V okolí Banskej Štiavnice sa verilo, že sa cez utierňu otvárajú banské poklady. Už počas adventu chodila mládež po uliciach a spievala vianočné koledy, aby sa na Vianoce banské poklady otvorili. V okolí Banskej Štiavnice tiež bola silná tradícia stavania vianočných betlehemov.
Stavali sa na Štedrý deň, ale niekde aj mesiac skôr, po jednej figúrke, tak, aby bol na Štedrý večer betlehem postavený. Potom sa pred ním po večeri spievali štiavnické vianočné piesne. Spievalo sa dovtedy, kým nezačali chodiť koledníci.
Čo všetko sa nachádzalo na štedrovečernom stole? Aké boli charakteristické pokrmy Vianoc?
Štedrovečerný stôl bol prikrytý vyšívaným obrusom. Nechýbal na ňom peceň chleba, koláče, oblátky, med, ovocie, soľ a pod obrusom bývali schované peniaze, obilie a pod stolom slama, seno, ďatelina. Všetko malo zabezpečiť prosperitu po celý ďalší rok. Pilo sa najmä hriatô – pálenô.
Večera bývala iná v katolíckych domácnostiach, kde sa musel dodržiavať pôst až do polnoci a v evanjelických rodinách, kde pôst nebol. Pôstna večera pozostávala najčastejšie z kapustovej polievky s hríbmi, podávali sa opekance (makové, bryndzové, tvarohové) alebo lekvárové pirohy, párance, niekde i ryby. K typickým jedlám patrila polievka zo šošovice, hrachu, fazule, niekde i zo sušených húb.
Pred večerou potierali rodičia deťom čelá medom a požehnali ich – aby boli dobré. Až potom im podali oblátku s medom, po krížalke jabĺčka. Ako prvé jedlo sa tĺkli oriešky, všetci boli zvedaví či je jadro zdravé.
Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity. Okrem jedál prichystaných na večeru sa dávalo na stôl po troške zo všetkých plodín, ktoré sa v hospodárstve urodili. Všetky odrobinky a zvyšky jedál sa nechávali na stole. Nikdy sa nevyhadzovali, ale odkladali a využívali na veštenie, či liečenie. V tento deň sa piekli i rôzne druhy koláčov a pečiva a to aj pre koledníkov a tiež pre dobytok. Z rastlinnej stravy sa konzumovali najmä jalbká, orechy, prípadne sušené slivky.
Cirkev nariadila na obdobie 30 dní pred Vianocami pôst až do polnoci 24. decembra. Čiže viac sa dalo najesť až po polnočnej omši. Na tú sa v banských lokalitách tešili, lebo ju pomáhali vysluhovať kostolní aušusníci so sviecami. Kristianizácia zaviedla do vianočných jedál vianočnú oblátku a štedrovečernú rybu. Vianočné oblátky sa vyrábali z nekvaseného cesta a piekli ich vo formách, tzv. oblatkárňach s cirkevnými symbolmi.
Vianočné oblátky symbolizovali hostiu – čiže božie telo. Do 18. storočia ich piekli a roznášali kňazi, niekde i učitelia. Začiatkom adventu obchádzali žiaci domy s vinšom a zbierali obilie na oblátky. Ešte v medzivojnovom období piekli ženy takéto oblátky na učiteľskom alebo farskom dvore v otvorenom ohnisku.
Ktoré zvyky a tradície sa podľa Vás už úplne vytratili?
Zmenou života rodín sa postupne po druhej svetovej vojne vytrácala väčšina starých magicko-rituálnych zvykov a obradov. Je pravda, že dnes už vyvrcholením večera nie je polnočná omša, ale rozbaľovanie darčekov a spievanie kolied nahrádza televízny program. Sú však i také zvyky, ktoré pretrvali podnes. Zachovávanie pôstu či účasť na polnočnej svätej omši je i dnes súčasťouoslavovania.
Aj dnes si mnohí rozkrajujeme jablko, lúskame oriešky, jeme vianočné oblátky s medom a cesnakom. Každý člen rodiny má svoje povinnosti, aj dnes je za prípravou sviatkov veľa práce. Predvianočné obdobie a Štedrý deň sa stále nesú v znamení čistoty a zdobenia príbytkov a prípravy Štedrej večere.
V obydliach kraľuje krásne vyzdobený stromček, aj keď ho deti zdobia menej, lebo jeho výzor podlieha módnym trendom a správne ho „nastajlovať“ je náročná operácia. Vianocami sa však stále nesie idea družnosti, veselosti, štedrosti a rodinného kruhu.
Zuzane Denkovej ďakujeme za rozhovor. Pevne veríme, že bol pre teba článok inšpiratívny a dal ti kopec nových vedomostí. Ak nás chceš podporiť, zdieľaj, komentuj a lajkuj. Nech sa o tom, čo máš rada a čo ťa zaujíma, dozvie aj tvoje okolie.
