Tiež vám po nákupoch zíva peňaženka prázdnotou? Príďte na Swap a ušetrite peniaze. Udržateľná móda je však aj o tom, či nakupujúcim záleží na prosperite života na zemi. Viac sa dozviete v rozhovore so zakladateľkami Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy na Slovensku.
Keďže sa vám snažíme prinášať čo najkvalitnejšie články, vyslali sme jednu z nás na SWAP do Trnavy. Výmena oblečenia sa konala v krásnych priestoroch Malého Berlína, kde sa naša redaktorka Alžbeta Jánošíková stretla so samotnými organizátorkami. Na jej otázky jej zodpovedali Alžbeta Irhová a Zuzana Dutková – zakladateľky Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy.
Podujatia s nálepkou SWAP sa začali na Slovensku organizovať pomerne nedávno. Viete nám vysvetliť, ako to na tejto spoločenskej udalosti funguje?
SWAP je podujatie, ktoré slúži na výmenu pekných vecí z vašich šatníkov. Funguje to tak, že do spoločného obehu môžete priniesť dámske, pánske a detské oblečenie, topánky, kabelky a doplnky, ktoré chcete “swapovať”.
Musia však byť vo výbornom stave. Voňavé, čisté, pekné a nepoškodené. Také, ktoré by ste dali svojej dobrej kamarátke alebo kamarátovi. Oblečenie, ktoré je špinavé, poškodené, jednoducho už nie je vhodné na ďalšie nosenie patrí do zberných kontajnerov určených na textil.
Takýmto spôsobom sa najrýchlejšie poškodené oblečenie dostane k recyklátorovi, ktorý následne z tohto materiálu vie vyrobiť izolačné materiály, či výplne do gaučov.
Najbližší takýto swap sa uskutoční v nedeľu 31.3.2019 v bratislavskom KC DUNAJ. Koncept SWAPovnia však plánujeme rozšíriť do viacerých miest na Slovensku. Momentálne organizujeme toto podujatie v Trnave a Banskej Bystrici. A veľmi sa z toho tešíme. Naše swapy sú naozaj veľmi živé a niekedy to trošku pripomína adrenalínový šport.
Čo sa týka štatistík, tak priemerne nám ľudia prinesú na jeden SWAP tonu oblečenia a 800 kg si naspäť zoberú. Nás veľmi teší, že to oblečenie rotuje a týmto spôsobom sa predĺžuje jeho životnosť.
No ak náhodou nie ste z Bratislavy, pokojne si takýto swap môžete urobiť aj doma s kamoškami alebo rodinou. Ja som to napríklad tohto veľký fanúšik. Takéto mini swapy sme si s kamoškami robili pomerne často a bolo to naozaj super. Vrele odporúčam.
Aké dôvody by mohli ľudí presvedčiť, aby začali takýmto spôsobom “nakupovať”?
Je na každom z nás ako sa rozhodneme. Ľudia majú vo svojich šatníkoch častokrát veľké množstvo oblečenia, ktoré nenosia. Organizovaním SWAPov ľuďom ponúkame ekologický spôsob ako si môžu obmeniť svoj šatník za minimum peňazí. Úplne stačí, ak prinesiete oblečenie, ktoré nenosíte a môžete si ho vymeniť za oblečenie, ktoré sa vám zíde.
Aké sú teda rozdiely medzi slow fashion a fast fashion?
Dalo by sa povedať, že móda má akoby dva póly. Tieto póly sa nazývajú rýchla a pomalá móda.
Najprv by som predstavila rýchlu módu. Tento pojem bol prvýkrát použitý v 90. rokoch v denníku New York Times, keď ZARA vstúpila na americky trh. Táto značka vtedy vyhlásila, že dokáže dostať modely z prehliadok do obchodov za 2 týždne!
Rýchla móda sa odvtedy zrýchlila tak veľmi, že odevné firmy dokázali napríklad v roku 2017 vyrobiť 80 miliárd kusov oblečenia. Z tohto množstva 2/3 skončili nepredané ešte v ten istý rok na skládke alebo v spaľovni.
Aj my spotrebitelia sme sa zmenili. Za posledných 20 rokov nakupujeme štyrikrát viac oblečenia a nosíme ho o polovicu kratšie. Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame, akoby to bola jednorazová záležitosť.
Čo sa týka výroby. Oblečenie, ktoré bežne nosíme je najčastejšie vyrobené zo zmesového materiálu. Zložky tohto materiálu môžu byť buď prírodné alebo syntetické. Čo sa týka prírodných zložiek, ide napríklad o ľan, bavlnu atď.
Problém vzniká už pri samotnom pestovaní týchto rastlín. Napríklad Bavlna je rastlinka, ktorá potrebuje veľa vody a je veľmi náchylná na škodcov. Na odstránenie škodcov na bavlníkoch sa v súčasnosti používa okolo 25 % svetovej produkcie pesticídov.
90 % všetkého nášho oblečenia obsahuje syntetické polymerové vlákna vyrobené z ropy, ktorých doba rozkladu sa odhaduje v závislosti od materiálu na niekoľko desiatok až stoviek rokov.
Ďalším problémom je aj samotné farbenie materiálu, v tomto prípade nemusí ísť len o textilný materiál, ale spadá do toho aj spracovanie kože. Práve na zafarbenie, prípadne odfarbenie týchto materiálov je potrebné použiť vodu a farbivá. Takýmto spôsobom sa tvorí veľké množstvo odpadovej vody obsahujúcej škodlivé chemikálie, ak sa táto voda nevyčistí poriadne, nastáva znečistenie pôdy, podzemných vôd a vodných ciest.
Ďalší problém súvisí s personálnou stránkou. Oblečenie pre tieto veľké firmy sa šije v ázijských alebo afrických krajinách. Ohodnotenie týchto pracovníkov je často krát hlboko pod hodnotou minimálnej mzdy na pokrytie základných životných a zdravotných nákladov.
Ako odpoveď na toto neustále sa zrýchľujúce sa tempo módneho priemyslu prichádza koncept pomalej módy. Prvýkrát sa toto slovne spojenie použilo v roku 2008.
Pomalá móda hlása návrat k hodnotám a kvalite. S touto filozofiou veľmi úzko súvisí aj pojem udržateľná móda. Jej hlavným cieľom je systém zachovať pre budúce generácie.
Po celom svete vzniká čoraz viac výskumných stredísk, ktoré hľadajú alternatívy pre zlepšenie situácie v módnom priemysle, vyvíjajú udržateľné materiály, hľadajú spôsoby, ako čo najmenej zaťažovať naše životné prostredie.
Napríklad prednedávnom organizácia Fashion Revolution informovala, že firma DYECOO vyvinula technológiu, ktorá umožňuje zafarbiť látku bez kvapky vody, či chemikálie.
Dyecoo na to používa metódu stláčania CO2 pod vysokým tlakom. Oxid uhličitý sa takto rozpustí vo farbe a hlboko sa zapustí do látky. Látku následne nie je potrebné po zafarbení sušiť. Celý tento proces trvá podstatne kratšie a zároveň je aj finančne menej náročný.
Aj takéto technológie a zodpovedný prístup odevných značiek môžu výrazne zlepšiť celkovú situáciu v odevnom priemysle.
V čom sa líši oblečenie vyrobené vo fast priemysle v porovnaní v slow priemysle?
Mohla by som Vám tento proces bližšie priblížiť na príklade porovnania veľkovýroby vs. výroby so zbytkových materiálov a textilného odpadu.
Pri veľkovýrobe sa jednotlivé strihové diely vystrihujú v niekoľkých vrstvách špecializovaným zariadením. Takýmto spôsobom sa výrazne skráti čas prípravy na šitie.
Pri výrobe upcyklovaného kúsku je potrebné jednotlivé časti strihu vystrihnúť ručne a jednotlivé kúsky prepojiť tak, aby navzájom sedeli. To znamená, že je potrebné vynaložiť omnoho viac času na to, aby ste vyrobili kúsok oblečenia.
Podobne to funguje aj pri práci s textilným odpadom vo forme nechceného oblečenia, ktorému chcete dať druhú šancu a prerobiť ho na jedinečný dizajnérsky kúsok. Ku každému kúsku tak musíte pristupovať individuálne.
To znamená, že takýto proces prípravy na finálne šitie odevu z textilného odpadu je oveľa časovo náročnejší, než výroba oblečenia z nových materiálov.
Ľudská práca a čas sú v procese výroby tie najdrahšie položky v akomkoľvek odvetví. Z tohto dôvodu je dizajnérsky kúsok vyrobený z textilného odpadu často krát drahší než bežné oblečenie z obchodných reťazcov.
Chcem nakupovať zodpovedne, no v mojom meste sa nekoná SWAP. Aké máme na Slovensku ďalšie alternatívy ekologického nakupovania?
Nakupovanie v secondhandoch je tiež jednou alternatívou ekologického nakupovania. Je to ideálny spôsob ako sa dostať ku kvalitnému a originálnemu oblečeniu často krát za minimum peňazí. Taktiež môžete nakupovať lokálne.
Na Slovensku máme množstvo kvalitných značiek a dizajnérov, ktorí sa zaoberajú či už pomalou, alebo udržateľnou módou. Ich produkty je možné zakúpiť či už online, alebo môžete navštíviť markety, ako napríklad Urban market, Dobrý trh.
Tiež si môžete doma prerobiť nejaký kúsok oblečenia, ktorý už nenosíte. Stačí vám na to vo väčšine prípadov ihla, niť a nápad, ako by sa odev dal prerobiť.
Existujú nejaké módne značky, ktoré nejakým spôsobom bojujú proti fast fashion?
Samozrejme, existujú. Avšak nie je to boj proti fast fashion. Tieto značky pristupujú k celému biznisu zodpovedne. Napríklad ja osobne svoju značku Bagbet budujem na troch základných pilieroch a to ekonomickom, enviromentálnom a sociálnom piliere.
To znamená, že sa snažím, aby ekonomicky prosperovala, no záleží mi aj na tom, aký má moje podnikanie dopad na životné prostredie a zaroveň dohliadam na to, aby ľudia, ktorí pre mňa pracujú, pracovali v bezpečných podmienkach a boli za svoju prácu férovo zaplatení.
Vráťme sa teraz k vášmu Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy. Ako vznikol tento nápad?
Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy sme sa rozhodli založiť v máji minulého roku. Do inštitútu sme prizvali aj našich priateľov Ľuba Barana a Patrika Brodyho. Každý z nás má na starosti jednu zložku – Ľubo je fotograf, Brody je grafik no a my so Zuzkou sa staráme o nápady a ich realizáciu.
Zároveň chceme vytvoriť podpornú platformu na zviditeľnenie slovenských udržateľných konceptov, ale aj informovať verejnosť o tom, čo je udržateľná móda (sustanable fashion), slow fashion, fast fashion, upcyklácia, či downcyklácia.
Zároveň je našim záujmom aj zozbierať informácie o tom, koľko sa na Slovensku produkuje textilného odpadu v jednotlivých intervaloch.
Ako prijala verejnosť myšlienku o udržateľnej móde? Nemali ste obavy, že ju neprijíme?
Obavy tu určite boli. No na druhej strane sme cítili, že je potrebné hovoriť o tejto téme. Momentálne v rámci inštitútu organizujeme okrem SWAPov aj prednášky a workshopy na podporu udržateľnej módy.
Akú máte od verejnosti odozvu dnes?
Veľmi pozitívnu. Okrem toho, že organizujeme pravidelne swapy v Bratislave KC Dunaj (najbližší bude 31.3.2019), túto myšlienku sa snažíme šíriť aj do ďalších miest. Boli sme už v Banskej Bystrici, Trnave, spolupracovali sme aj so Žilinou. Ak máte záujem zorganizovať swap vo vašom meste, budeme veľmi rady, ak sa nám ozvete 🙂 .
Zuzke a Betke ďakujeme veľmi pekne za rozhovor. Želáme im veľa úspechov v pracovnom i súkromnom živote.
