Dvojnásobná mamička Erika má hneď niekoľko vášní, a to sú kontaktné rodičovstvo, minimalizmus, ekológia, Montessori pedagogika a cestovanie. Pomocou svojho blogu ukazuje cestu, ako tieto pojmy skĺbiť a zjednodušiť si tak každodenný život s deťmi. Prečítaj si zaujímavý rozhovor, ktorý ti zmení pohľad na výchovu.
Čo ťa priviedlo na cestu kontaktného rodičovstva? Vieš nám priblížiť základné princípy tejto výchovy?
Knihy. Už počas tehotenstva som hľadala medzi množstvom kníh, ktoré na trhu sú, tú pravú. Keď na mňa v kníhkupectve „vyskočila“ jedna s názvom „Miminka v bezpečí – Průvodce pro odvážné rodiče“ vedela som, že toto musím preštudovať. Píše sa tam o dojčení, nosení, bondingu po pôrode, spoločnom spaní, bezplienkovej komunikačnej metóde alebo o tom, prečo majú bábätká právo na plač. Všetko bolo pre mňa veľmi prirodzené a búralo mýty, ktoré máme zaužívané od našej staršej generácie. Na túto tému som napísala aj krátky bezplatný eBook, ktorý je k dispozícii na stiahnutie na mojej stránke www.erikabistrovic.sk.
Základný princíp je ten, že máme počúvať potreby bábätka, nebáť sa ho vziať na ruky, keď to vyžaduje, napojiť sa na neho a nerobiť si z neho nepriateľa. Dieťatko bolo deväť mesiacov v úplne inom prostredí predtým, kým prišlo na tento svet. Bolo mu neustále teplo, jedlo, keď bolo hladné, bolo obklopené telom svojej mamy, hojdalo sa, keď mama chodila. Narodením prichádza do cudzieho sveta a jediný koho pozná, je jeho mama. Je úplne normálne, že chce byť s ňou, v jej blízkosti, lebo sa bojí a chce cítiť oporu.
Preto som vďaka tejto aj ďalším knihám pochopila, že bábätko budem chcieť mať pri sebe stále a takto mu pomáhať objavovať svet s mojou pomocou, pokiaľ to bude odo mňa vyžadovať. Lebo tieto roky ubehnú tak rýchlo a raz nám môže byť ľúto, že sme ich v tomto najkrehkejšom období nemali pri sebe, ale snažili sa ich naučiť spať samé, nenaučiť „na ruky“ alebo nechávali vyplakať.
Aký prínos má táto výchovná metóda pre deti?
- Dojčenie: asi všetkým známe, jedlo mám stále pri sebe, v ideálnej teplote a množstve, ktoré dieťa potrebuje. V noci sa nemusím budiť a ísť pripraviť fľašku alebo na to myslieť na cestách. A v neposlednom rade, je to zadarmo.
- Spoločné spanie: keď matka dojčí, je veľkou výhodou, že nemusí vstávať, ale nadojčí aj v polospánku. Novorodenec si pri matke reguluje svoju teplotu tela a dýchanie. Staršie dieťa si môže samo rozhodnúť, že je už zrelé a pripravené ísť spať samé.
- Nosenie: bábätká sú na blízkosť zvyknuté už z bruška, preto je normálne, že ju vyžadujú aj po narodení. Nosenie okrem iného podporuje laktáciu, bábätko sa rýchlejšie upokojí, môže si pri mame pospať, mama má voľné ruky a môže si vykonať svoje domáce práce a je praktické aj keď dieťatko nechce byť v kočiari. Ani jedno moje dieťa v ňom nechcelo byť od narodenia a ja som ich nechcela nechať vyplakať. Preto mi šatka prišla ako perfektné riešenie na von, uspávanie, samotný spánok alebo na upokojenie.
Kontaktné rodičovstvo ide ruka v ruke s Montessoriho pedagogikou, ktorá je založená najmä na rozvíjaní potenciálu u dieťaťa. Ako to vyzerá v praxi?
Nie vždy sa tieto dve metódy prelínajú. Maria Montessori, zakladateľka tejto pedagogiky, napríklad neuznávala spoločné spanie. Mne sa Montessori páči najmä v tom, že dieťa má prísť do prostredia, ktoré je pre neho pripravené. Má mať svoje miesto v každej miestnosti domu/bytu, nábytok a iné vybavenie má byť bezpečné a všetko pre neho nevhodné odstrániť z jeho dosahu.
Samozrejme, nie vždy je to možné, napríklad pri zásuvkách. Tam ide potom hlavne o správnu komunikáciu a vysvetľovanie, prečo je to nebezpečné. U nás to bol stolček v kúpeľni k umývadlu a záchodu, malý uteráčik v jej výške, predĺžený zobáčik na kohútik, aby dočiahla na vodu, svoj kútik na bundy a topánky v predsieni, vlastné police v kuchyni plus neskôr detská kuchynka a hrací kútik v obývačke. Každá rodina má samozrejme iné možnosti a nápady. Treba si to prispôsobiť a hlavne si uvedomiť, že nemusíme mať všetko, čo vidíme na internete. Niekedy stačí aj maličkosť a dieťa to ocení.
Ale vrátim sa späť. Dieťatku netreba teraz nakúpiť všetky drahé Montessori pomôcky, ktoré sú na trhu. Množstvo z nich sa dá lacno alebo aj bezplatne vyrobiť doma. Okrem pripraveného prostredia bolo pre mňa zaujímavé ešte ako Maria Montessori sledovala tzv. senzitívne obdobia u detí, kedy majú zvýšenú citlivosť na nejakú aktivitu ako jazyk, poriadok, čítanie, pohyb. Je dôležité ich sledovať a podporovať v tom. Keď toto obdobie prejde a naučia sa čo mohli a zvládli ho, ako vedeli, už nikdy sa k nemu nevrátia v takej intenzite, ako v tom danom období.
V jednom článku na tvojom blogu hovoríš, že používaš látkové plienky. Je to veľmi dobrý spôsob, ako byť ohľaduplná matka voči prírode. Čo iné by si ešte poradila mamičkám, ktoré sa snažia žiť s rešpektom voči našej planéte?
Teraz asi prekvapím veľa mamičiek, ale ja takmer nepoužívam vlhčené vreckovky. Doteraz som pri dvoch deťoch minula maximálne päť balení. Doma zásadne deti umývam vodou a látkovými handričkami. Na cestách sa opäť snažím dať deti vyprázdniť mimo plienku a umyť vodou, pokiaľ je to možné.
Skvelá vec sú aj látkové vložky do podprsenky namiesto jednorazových. Keby mi toto niekto povedal ešte v prvom šestonedelí, keď som si nakúpila asi 5 balení rôznych značiek jednorazových vložiek! Doteraz mi ležia v šuplíku. Prsník sa z nich zbytočne zaparil a pri menších rankách na začiatku dojčenia sa nemohol rýchlo zahojiť. Takže určite radím vyskúšať látkové vložky do podprsenky.
A posledná rada sa týka oblečenia pre deti. Pokúšajte sa hľadať vecičky z druhej ruky. Veľa mamičiek ponúka celé sety za zlomkovú cenu a ja som mala dokonca pár krabíc zadarmo, ktoré som nemala komu podarovať. Na Slovensku je už dokonca pár online e-shopov, kde sa dá sa nízke ceny nakúpiť veľmi zachovalé, takmer nepoužité detské oblečenie.
Erike ďakujeme za rozhovor a želáme jej veľa krásnych chvíľ strávených s rodinou.
