Ochrana životného prostredia nikdy nebola dôležitejšia ako dnes. Už nestačí vymeniť plastové vrecko za plátené alebo nahradiť slamku za eko verziu z kovu. Treba urobiť pre seba a tento svet viac. Napríklad sa začať stravovať nielen zdravo, ale aj rozumne a s ohľadom na prírodu.
Prinášame vám špeciálnu sériu článkov, ktoré sa zameriavajú na to, prečo by sme mali viac vnímať produkty, ktoré hádžeme do nákupného košíka, prečo niektoré nekupovať vôbec a čím sa dajú vlastne nahradiť. Veľmi si vážime to, že vám môžeme ponúknuť názory od tých najkompetentnejších z tejto oblasti vrátane Slovenskej vegánskej spoločnosti, organizácie Humánny pokrok a vegánskeho výživového poradcu Radka Látala.
Našu sériu článkov “odštartujeme” s názorom od Slovenskej vegánskej spoločnosti, ktorej sme sa opýtali, aký dopad na životné prostredie má konzumácia mäsa a prečo by sme sa mali viac orientovať na život bez živočíšnych produktov. Ukážu vám, že vegánstvo by sme mali brať vážne a nepokladať ho len za nejaký hippsterský trend mladej generácie.
Akú súvislosť má živočíšna produkcia so zmenou klímy?
Globálne otepľovanie a stav našej klímy je čoraz „pálčivejšou“ témou. Živočíšna produkcia vo veľkej miere prispieva ku klimatickým zmenám, je zodpovedná za extrémne neefektívne využívanie pôdy a vody a taktiež sa výraznou mierou podpisuje na prebiehajúcom odlesňovaní a s tým spojenou stratou biodiverzity.
Mnoho ľudí stále netuší, že živočíšna výroba je najväčším producentom skleníkových plynov. Je zodpovedná za produkciu až 14,5 % skleníkových plynov ročne. To je najviac spomedzi skleníkových plynov, ktoré sú vyprodukované ľudskou činnosťou (FAO, 2013). Zo skleníkových plynov, vyprodukovaných poľnohospodárskou činnosťou, to predstavuje 72–78 % (Nature, 2018).
Produkcia živočíšnych potravín je spojená s extrémne neefektívnym využívaním pôdy. Počas „výrobného procesu” totiž dochádza k obrovským stratám kalórií. Účinnosť premeny rastlín na živočíšnu hmotu je len okolo 10 % (Science, 2010). To súvisí s nízkou efektivitou konverzie krmiva na živočíšnu hmotu: napr. hovädzí dobytok potrebuje na získanie 1 kg váhy skonzumovať až 12 kg krmiva, kurčatá 5 kg (Environmental Research Letters, 2013).
Viete nám bližšie vysvetliť, prečo je chov hovädzieho dobytka nebezpečný v kontexte zmeny našej klímy?
Produkcia živočíšnych produktov, najmä hovädzieho dobytka, je hlavnou príčinou odlesňovania Amazonského pralesa. Chovu dobytka do dnešných dní podľahlo až 80 % plochy Amazonského pralesa (The World Bank, 2004). Masívne odlesňovanie ústi do straty biodiverzity, pretože práve v dažďových pralesoch je koncentrované najväčšie množstvo svetového rastlinstva a živočíšstva. Bohužiaľ, vyhynuté druhy sa nám už nepodarí vzkriesiť k životu (Brazilian Journal of Biology, 2008).
Živočíšny priemysel sa nemôže pochváliť ani rozvážnym hospodárením s vodou. Vodná stopa akéhokoľvek živočíšneho produktu je totiž väčšia ako vodná stopa múdro zvolenej plodiny s ekvivalentnou výživovou hodnotou. Napríklad, vodná stopa 1 g proteínu, ktorý je získaný z mlieka, vajec alebo kuracieho mäsa je 1,5-krát väčšia ako vodná stopa 1 g proteínu získaného zo strukovín. U hovädzieho mäsa je vodná stopa v porovnaní so strukovinami až 6-násobne vyššia! Najviac vody si nežiada napájanie zvierat, ale ich kŕmenie, resp. voda, ktorá je spotrebovaná pri produkcii krmovín (UNESCO-IHE Institute for Water Education, 2010).
Ako dokáže zmena nášho jedálnička zmierniť dopad na životné prostredie?
Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu je odklon od živočíšnej stravy smerom k rastlinnej veľmi účinným nástrojom, ako môže každý jednotlivec bojovať proti klimatickým zmenám, proti neefektívnemu využívaniu pôdy a plytvaniu vody (IPCC, 2019). Odklon k rastlinnej strave môže redukovať až do 80 % emisií skleníkových plynov, ktoré vyprodukuje poľnohospodársky sektor (EAT–Lancet Commission, 2019). Preferencia rastlinných potravín predstavuje navyše aj zdravotné benefity (IPCC, 2019).
Rastlinná strava je spájaná s nižším rizikom vzniku tzv. civilizačných ochorení ako je diabetes mellitus 2. typu (PLOS Medicine, 2016), obezita (Journal of the Academy of Nutrition and Dietetics, 2016) či kardiovaskulárne ochorenia (The American Journal of Clinical Nutrition, 2009). Treba podotknúť, že správne zostavená vegánska (rastlinná) strava je zdravá a výživovo adekvátna v každom období života (American Dietetic Association, 2009).
Slovenskej vegánskej spoločnosti ďakujeme za spoluprácu na tomto článku. Pevne veríme, že sme vám rozšírili obzory a pomohli k tvorbe vášho názoru na stravovanie, ktoré má čo najnižší dopad na životné prostredie. V ďalšom článku si povieme viac o tom, ako si poskladať jedálniček, ktorý bude mať nižší dopad na životné prostredie. Viac vám o tom povie vegánsky výživový poradca Radek Látal a Marian Milec z projektu Jem pre Zem.
