Vedeli ste, že psychické problémy môžeme získať už z detstva, ale dajú sa aj „vypestovať“? Nedostatok oddychu, stres a nezdravý životný štýl, to sú všetko nebezpečné spúšťače, vďaka ktorým vznikne duševná porucha. Ponúkame ti špeciálny rozhovor so Stankou Knut, ktorá pôsobí v organizácii Liga za duševné zdravie SR.

 

V súčasnosti  žije na svete asi najviac mladých ľudí, ktorí trpia depresiami. Ako je to možné, veď máme takmer všetko, jedlo, vodu, strechu nad hlavou.. Z čoho to pramení?

Na to nie je jednoznačná odpoveď. Jedna skupina ľudí má depresiu ako následok biologickej predispozície, alebo utrpí úraz hlavy, prekoná infekciu, to všetko môže vytvoriť predispozície k depresii.

Potom sú to psychologické a sociálne faktory. Žijeme vo veľmi hektickej dobe, ktorá je orientovaná na výkon a psychohygiena sa nám zo života už takmer úplne vytratila. Možno sme ju v minulosti nevedeli pomenovať, ale vedeli sme ju žiť. Dnes už nerozmýšľame nad tým, ako si dopriať oddych v bežnom pracovnom dni.

Každý sa teší na dovolenku, že na dva týždne vypne. Ale nedá sa z maximálneho výkonu ísť naplno oddychovať. Doprajeme si v práci prestávku na kávu, ale namiesto toho, aby sme si dali 10 minút pauzu, poprechádzali sa, porozprávali – popritom ťukáme do počítača.

Tak, ako sa mení doba, režim, storočie, tak sa menia aj ľudia a ich priority. Ako vyzerá hodnotový rebríček mladej generácie? Blízke priateľstvá nahrádzame virtuálnymi sociálnymi sieťami, individualitu monotónnou, naoko dokonalou krásou a permanentne nešťastný pocit zo života utápame vo workoholizme.

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Štvrtok 20. septembra 2018

Duševné problémy si môžeme vypestovať už od raného detstva. Potom si ich budeme vo svojom vnútri niesť ako pamiatku na výchovu našich rodičov. Ako dokáže matka či otec vypestovať u svojho dieťaťa duševnú poruchu?

Skutočne mnoho duševných problémov a porúch má svoje korene v ranom detstve a v mladosti. Ľudské mláďa sa rodí bezbranné, na svoje prežitie potrebuje ochranu a starostlivosť. Čiže, nielen napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou podmienkou zdravého vývoja jedinca.

Ak dieťa zažíva láskyplný a prijímajúci vzťah medzi ním a blízkou osobou – matkou (môže to byť ale aj iná osoba, ktorá sa o dieťa stará), má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom.

 

Nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva a adolescencie.

 

Teória vzťahovej väzby je veľká téma, ktorej sa venujú mnohí odborníci, u nás je to napr. prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD., ktorý je autorom publikácie Vzťahová väzba. Ale nie je to len o detstve. Nie každý, kto nezažil ideálne detstvo, automaticky ochorie na duševnú poruchu.

Skôr ide o to, že ak má niekto predispozíciu a zažije v dospelosti traumu, alebo má zlý životný štýl, často ponocuje, nadmieru požíva alkoholické nápoje či má neúmerný stres v práci, môže u neho vypuknúť choroba. Nie je to len o rodičoch a najmä pri psychických ochoreniach nie je vhodné hádzať na niekoho vinu.

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Streda 25. júla 2018

 

Ako a kedy zistíme, že by sme už mali navštíviť odbornú pomoc? Má to nejaké špeciálne prejavy, tak ako chrípka?

Život so sebou prináša rôzne problémy a ťažkosti, ktoré prirodzene vyvolávajú smútok, hnev, úzkosť, neistotu. Pokiaľ tieto nepríjemné stavy dokážeme zvládnuť sami alebo za pomoci blízkych ľudí, odborník nie je nutný.

Veľmi často ako prvý zareaguje spánok. Väčšinou človek, ktorý prežíva stres nevie zaspať, má plnú hlavu starostí. Môže sa pridružiť úzkosť, napätie, neschopnosť sústrediť sa, zvýšené potenie. Niekto stres zajedá, niekto stráca chuť do jedla. Stres má aj veľa iných telesných príznakov (bolesť hlavy, zlé trávanie, opakované infekcie).

Niekedy sa objavuje snaha vyhnúť sa ťažkostiam v podobe akejsi strnulosti – zanedbávaním povinností, ich odkladaním. Môže sa objaviť podozrievavosť, snaha izolovať sa od ľudí, strata radosti zo života. No a potom je to už len krôčik k depresii či úzkostným poruchám.

Stres však môže byť spúšťačom aj tých najzávažnejších psychických ochorení ako sú psychotické poruchy, ktorých prototypom je schizofrénia.

Ale pokiaľ duševné ťažkosti pretrvávajú dlhšiu dobu, dlhodobo ovplyvňujú náš výkon, vzťahy (napr. sa stiahneme zo vzťahov alebo naopak, svojich blízkych – napr. deti neprimerane zaťažujeme), je dobré vyhľadať odborníka.

Vždy radšej skôr ako neskoro. Návštevou odborníka nič nepokazíte. Prax ukazuje, že obvykle ľudia prídu do poradne, keď sa cítia zúfalí alebo keď si nevedia rady.

Aj keď sú liečby depresie známe a účinné, menej ako polovica postihnutých vo svete (v mnohých krajinách menej ako 10%)…

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Streda 4. apríla 2018

Aký je rozdiel medzi depresiou a „depkou“?

Občas si vzdychneme, že máme hnusnú depku. Myslíme tým skôr zlý deň, niečo sa nám nepodarilo, niekto nás nahneval. Skutočná depresia je ale chorobný stav, pri ktorom dochádza k vystupňovaniu normálneho smútku do chorobných rozmerov. Normálny smútok má zrozumiteľný dôvod a spravidla po čase, postupne ako sa človek s nepriaznivou životnou udalosťou vyrovnáva, odznie.

Depresívna nálada, ako jeden zo základných príznakov depresívnej poruchy, nemá spravidla pre chorého a ani jeho okolie pochopiteľný dôvod, navyše je svojou intenzitou a trvaním neprimeraná životnej situácii trpiaceho človeka.

V prípade, že človek prežíva trápenie, nevie sa potešiť a precítiť emócie, najmä vtedy, ak v dôsledku spomenutého prestáva normálne fungovať, je vhodné, aby vyhľadal odbornú pomoc. Žiaľ, mnohí z chorých ľudí, trpiacich depresiou, odbornú pomoc nevyhľadajú. Buď si neuvedomujú, že to, čo cítia a prežívajú, môžu byť príznaky duševného ochorenia, alebo ich považujú za ťažký údel, či nezmeniteľný osud. Ďalším dôvodom je obava z nálepky duševne chorého a strach z odsúdenia okolím.

Dôležité je nehanbiť sa za svoju chorobu, nebáť sa a s dôverou vyhľadať odbornú pomoc. Depresiu je možné vyliečiť a tým aj skvalitniť život chorého, aby ho mohol opäť prežívať plnohodnotne. Ľahké a mierne depresie sa spravidla riešia psychologickou liečbou. Stredne ťažké depresívne poruchy patria do rúk psychiatra. Ak psychológ zistí, že porucha je v takomto štádiu, odporučí pacienta ku psychiatrovi – lekárovi, ktorý mu predpíše lieky, spravidla antidepresíva.

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Piatok 6. júla 2018

Ako vieme duševný problém „liečiť“? Je nevyhnutné, aby sme vždy užívali lieky a chémiu? Aké existujú alternatívy?

Sú typy duševných porúch, ktoré lepšie ako na lieky reagujú na iný typ liečby – psychoterapiu. Je to metóda využívajúca psychologické metódy (rozhovor, práca s telom, relaxácia, predstavy…) k odstráneniu duševných problémov.

Dnes máme na Slovensku k dispozícii široké spektrum účinných a bezpečných antidepresív. Vzhľadom k tomu je možné pacientovi ušiť liečbu priamo „na mieru“, teda individuálne podľa jeho potrieb – ťažkostí, veku, súčasne prebiehajúcich ochorení, atď.

Správne nastavená liečba nie je spravidla sprevádzaná závažnejšími nežiaducimi účinkami.

Treba spomenúť, že väčšina antidepresív má nástup účinku po cca 4 týždňoch. Liečebných možností depresie je naozaj veľké množstvo. Ak by sme ich chceli bližšie vysvetliť, bolo by potrebné omnoho väčší priestor.

Každá z týchto metód má svoje indikačné kritériá, teda je presne stanovené, kedy ich môžeme použiť. Patrí k nim napríklad použitie iných psychofarmák ako sú antidepresíva, elektrokonvulzívna liečba, repetitívna transkraniálna magnetická stimulácia či stimulácia nervus vagus.

Pamätajte, nie ste v tom sami! Depresia sa dá úspešne liečiť.

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Streda 6. júna 2018

Z ďalších alternatív je vhodná fototerapia – liečba bielym svetlom, najmä pri tých depresívnych poruchách, ktoré sa vyskytujú sezónne, v obdobiach, kedy je málo slnečného svitu. Stimuluje tvorbu melatonínu, ktorý zase reguluje tvorbu serotonínu, hormónu šťastia. Väčšinou sa používa ako doplnková liečebná metóda a rozšírená je najmä v škandinávskych krajinách, kde majú dlhé obdobia bez slnka.

Môže sa aj  po liečbe u pacienta po čase opäť objaviť duševný problém?

Pri niektorých duševných poruchách skutočne môže dôjsť k recidíve aj po úspešnej liečbe, niekedy po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch plného zdravia. Dochádza k tomu napríklad pri ochoreniach z okruhu schizofrénie, niektorých typov depresie (recidivujúca depresia) a bipolárnych poruchách.

Opäť treba pripomenúť, že včasná  diagnostika a liečba začiatočných štádií duševných porúch môžu zabrániť ich ďalšiemu zhoršeniu a opätovnému rozvoju. Všetky duševné poruchy a ochorenia je možné diagnostikovať a liečiť.

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Utorok 22. mája 2018

Ako vnímajú psychické problémy ľudia v súčasnosti? Stále pretrváva stereotyp, že keď ideš ku psychoterapeutovi, tak sa s tebou radšej baviť nebudeme?

Naša nezisková organizácia vznikla práve z potreby destigmatizácie duševných ochorení a ich prevencie. Samotný človek, ktorý ochorie na duševnú poruchu to má ťažké a keď sa k tomu pridá aj odmietanie okolia, posmešky alebo šikana, je to o to horšie. Osveta na tomto poli je v súčasnosti veľká a zvyšuje sa priamo úmerne tomu, koľko ľudí sa vo svojom blízkom okolí s problematikou duševnej poruchy stretlo.

Podľa najnovších štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie WHO trpí duševnou poruchou už každý štvrtý človek. Ak si zoberieme, že u nás je základná bunka – rodina vo všeobecnosti štvorčlenná rodina, každý sme sa s tým už zrejme stretli. Zdá sa, že menší problém priznať sa, že sa liečim, alebo že chodím k psychoterapeutovi je vo veľkých mestách, kde sa mať svojho psychiatra stala už aj taká móda.

Horšie sú na tom malé mestá a obce, kde stigma “bláznovstva” stále pretrváva. Rodiny sa za svojich chorých príslušníkov hanbia. Skôr s tým nemajú problém mladšie ročníky, u starších pretrváva názor z minulých čias, keď sa ľudia so skúsenosťou s duševným ochorením zatvárali do ústavov, do “blázincov”.

🔟 mýtov o duševnom zdraví

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Streda 20. februára 2019

Mal by človek s duševnou poruchou hovoriť o svojom stave aj s rodinou, blízkymi možno s verejnosťou? Aký postoj by mal vlastne k tomu vôbec zaujať?

Rozhodne odporúčame otvorený rozhovor s blízkymi. Na to ale treba aj druhú, empaticky načúvajúcu stranu. Nebojme sa rozhovorov s niekým, kto sa necíti psychicky dobre. Nemusíme mu nič radiť, stačí, ak mu venujeme svoj čas, vypočujeme si ho.

V žiadnom prípade nie je dobré dávať nevyžiadané rady, ani dobrosrdečne poslať trpiaceho sa ísť večer zabaviť, “veď to rozchodí”. Pre ľudí s depresiou je nepredstaviteľné utrpenie už len vstať z postele.

Dnes sa cení úprimnosť a zdieľanie príbehu. Skutočne, niektorí ľudia sa nájdu v tom, že otvorene hovoria o svojom ochorení na verejnosti, zdieľajú svoj príbeh v médiách. Poukazujú na to, čo im osobne pomohlo, s čím sa museli počas zotavovania vysporiadať alebo ako žijú s duševným ochorením.

Ostatným to pomáha, uvedomia si, že nie sú sami, kto má také pocity, vedia sa identifikovať s úspešným príbehom. Ale opäť sa nedá povedať, že toto je cesta pre každého – to nie. Neodporúča sa ísť s kožou na trh hneď, ako sa mi uľaví. Je to o procese dozrievania osobnosti a každý, kto má skúsenosť s duševnou poruchou by to mal zvážiť.

Ako vie tento človek potom nadviazať kontakt a vybudovať si tak zdravý vzťah či na priateľskej úrovni, alebo partnerskej?

Ľudia s nejakým psychickým problémom sú predovšetkým ľudia. Nie sú ich diagnóza. To je tá stigma, je to nesprávne videnie. Ľudia s duševným ochorením vedia nadviazať vzťah ako ktorýkoľvek iný človek. To, aký ten vzťah bude sa nikdy nedá dopredu predikovať. Je to práca, každý by sme sa mali usilovať starať sa o svoje vzťahy, venovať sa im, inak zaniknú.

Uverejnil používateľ Liga za duševné zdravie SR Utorok 26. júna 2018

Existuje pred duševnými problémami nejaká prevencia, ako tomu zabrániť? Napríklad, čo by mali robiť veľmi vyťažení ľudia, ktorí sú viac náchylnejší na takéto choroby?

Psychohygiena je veľmi dôležitá pri udržiavaní celkového zdravia a vnútornej pohody. Zaoberá sa životosprávou človeka, jeho životnými postojmi, mierou asertivity, schopnosťou fungovať vo vzťahoch s inými. Ide o najlepší spôsob prevencie vzniku duševných porúch, ale aj mnohých telesných ochorení.

Nemôžeme si ju predstaviť ako jednu činnosť, ale ide o činnosti, ktoré nám vrátia duševnú rovnováhu, umožnia nám zachovať duševnú pohodu. Ako na to? Ak máme prevažne sedavé zamestnanie, súčasťou psychohygieny by mala byť pohybová aktivita. Keďže sme každý iný, s vlastným spôsobom reagovania, zvládania stresu, aj spôsobom oddychovania, neexistuje jednotný návod pre všetkých. Všeobecne však treba povedať, že tieto aktivity majú byť bežnou súčasťou nášho života, najlepší je trvalý návyk.

Veľakrát sa zabúda na psychohygienu nielen v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Táto časť psychohygieny kladie nároky nielen na zamestnanca, ale aj na zamestnávateľa. Dôležité je starať sa o pracovné prostredie, o vzťahy medzi ľuďmi na pracovisku, uvedomovať si pracovné zaťaženie zamestnanca, nároky, ktoré sú na neho kladené. Dôležité je si uvedomiť, že nie je celkového zdravia bez duševného zdravia.

Odporúčania:

  1. Vytvorte si svoje aktivity, ktoré vás tešia a pravidelne sa im venujte.
  2. Zdravšie sa stravujte.
  3. Doprajte si dostatočný a kvalitný spánok.
  4. Venujte sa vhodnej fyzickej aktivite.
  5. Venujte sa duševnej činnosti, ktorá vás zharmonizuje.
  6. Naučte sa zvládať stres.
  7. Naučte sa oddychovať.
  8. Poznajte svoje možnosti a neprepínajte svoje sily.

alebo naše Desatoro duševného zdravia:Desatoro duševného zdravia

 

Na otázky odpovedala Mgr. Stanislava Knut, projektová manažérka Ligy za duševné zdravie SR

Mobil: 0907 162 940

E-mail: stanislava.knut@gmail.com

www.dusevnezdravie.sk