S každým otehotnením pribrala 25 kilogramov. Dnes jej závidia postavu aj ženy, ktoré deti nemajú. Valéria Krenická má tri krásne dcérky, s ktorými žijú aktívny život. Inšpiruje dokonca aj veľa žien cez sociálne siete prostredníctvom jej projektu Život fitmamy. My sme sa jej opýtali, ako sa dá schudnúť nielen do plaviek, ale aj na celý život, a to aj popri deťoch.
Ako sa vyštudovaná právnička s veľkými ambíciami do budúcna vysporiadala so zmenou životného plánu, ktorý súvisel s príchodom detí?
Môj plán sa nezmenil. Predĺžil sa iba čas jeho naplnenia. Samozrejme, že príchod detí, v mojom prípade troch za sebou, obráti život hore nohami. Zmení sa toho veľmi veľa, no nemyslím si, žeby sa žena mala vzdávať niečoho, po čom túžila alebo si plánovala. Plán treba mať stále pred očami, no treba aj spomaliť.
Tým nemám na mysli, že svoje ciele treba strčiť do šuplíka a vytiahnuť, keď príde pocit, že sa to s deťmi dá zvládnuť, pretože pri takejto stratégii hrozí, že ten pocit nikdy nepríde. Na svojom cieli treba pracovať stále, no v rámci možností, ktoré materstvo dovolí.
To, koľko nám toho dovolí, záleží len na nás a na našom postoji k novému statusu a celkovo k deťom. Buď nám zoberú i poslednú štipku energie, alebo nás ňou budú dobíjať.
Samozrejme, že som to tak nevnímala hneď, ale šesť rokov na materskej ma naučilo veľa veciam a dnes úprimne hovorím, že ak sa žena stane matkou, dokáže toho zvládnuť viac ako keď ňou nebola, vrátane kariéry.
Veľa matiek, bohužiaľ, necíti pocity šťastia a naplnenia so zmenou statusu na „matka“. Aký to má podľa vás dopad na dieťa? Cíti aj takéto negatívne pocity zo strany matky a ako ho to môže ovplyvniť do budúcna?
Samozrejme. Depresia, hnev, či smútok sú emócie, ktoré z človeka sálajú a deti to veľmi dobre vnímajú. Keď je niekto zlý či smutný, deti sa boja alebo nemajú o takého človeka záujem. No keď takým človekom je mama, ktorú nadovšetko milujú, zvyknú si na to a prispôsobujú sa.
Všade sa omieľa, že deťom treba ísť príkladom. No veľa ľudí si to zredukuje na činnosti, ako napríklad čítanie, športovanie, úctivé správanie… No podľa mňa sa často zabúda na to, že deťom treba ukazovať postoj k životu. Že hoci možno nie je práve slnečný deň, no dôvod na radosť sa vždy dá nájsť.
Ak budú od útleho detstva nasávať negatívne emócie, stane sa to pre nich normálne. Možno aj preto je dnes veľa detí, ktoré sa ani usmiať nevedia a pubertiakov, ktorým nič nie je dobré.
Začali ste s chudnutím aj preto, aby ste raz boli mamou, na ktorú budú vaše deti hrdé? Že je zdravá a silná a spokojná sama so sebou?
No rada by som prikývla, no nebolo to tak . Chudnúť som začala z prozaického dôvodu, vyzerala som ako hroch 😀 . Necítila som sa dobre, nevládala som, a sebavedomie išlo prudko nadol. V podstate až potom, ako sa mi to podarilo, som zistila, ako to deti vnímajú.
Veľakrát sa stane, keď o mne hovoria známym, že mamka cvičí, aby bola silná. Alebo sa chvália, že ich mamka vie šnúru. Som rada, že sa pre nich zdravý životný štýl stáva niečím samozrejmým, a verím, že v ňom budú pokračovať i keď vyrastú.
Keby ste mohli vrátiť čas, akým prehreškom, vďaka ktorým ste pribrali viac kíl, by ste sa vyhli počas tehotenstva? Ako by sa tomu dalo zabrániť?
Celý život som chudla a priberala, stále dokola. Nebolo to nič extrémne, no stále to bolo o tom, že keď som si dávala na stravu pozor, bolo to fajn, no keď som poľavila, váha šla hneď hore. Tehotenstvá boli len viditeľnejším prejavom môjho dovtedajšieho vzťahu k stravovaniu.
Počas každého z tehotenstiev som pribrala 25 kíl. Nešlo o žiadne nočné vyjedanie chladničky, bol to klasický jo-jo efekt, pretože som pred otehotnením držala nejakú „zázračnú“ diétu a potom som sa na ňu vykašľala. Určite by som toľko nepribrala, keby som zmenila životný štýl, jedla zdravo a v tehotenstve by som len v zdravom stravovaní pokračovala.
Keď ste sa rozhodli po pôrode schudnúť, išli ste si po radu ku trénerovi, alebo ste vsadili na intuíciu a začali viac počúvať svoje telo?
Začala som chudnúť hneď po šestonedelí, tým, že som upravila stravu. Začala som jesť pravidelne, rozmýšľala som nad tým, čo budem jesť. Mala som k dispozícii zopár jedálničkov, na základe ktorých som pochopila, ako kombinovať jedlá.
Prečítala som milión článkov a našla si cestu, ktorá mi vyhovovala. Rok som cvičila iba doma v obývačke a chodievala som behať. Keď som schudla všetko, čo som chcela, zašla som za trénerkou (https://www.instagram.com/silvinka_76/), aby mi pomohla vyrysovať sa.
Nemyslím si, že intuícia stačí na to, aby človek schudol. Môže sa stať, že sa na ňu spoľahne a bude z toho len ďalší neúspešný pokus.
Predsa len, naše telo je organizmus, ktorý potrebuje určité živiny a metabolizmus funguje na základe určitých procesov, ktoré sa nedajú obísť.
Svoju premenu ste zverejnili na internete. Ste motiváciou pre ostatných. Aký je to pocit byť pre niekoho motiváciou k zmene?
Je to skvelé! Dostávam úžasné správy, ktoré ma jednak zakaždým potešia a jednak ma motivujú, aby som v zdravom životnom štýle nepoľavila. Vnímam to aj ako istý typ zodpovednosti voči fanúšikom. Niekedy mi dávajú otázky, na ktoré neviem odpovedať, a to ma ženie vpred. Z toho dôvodu som sa rozhodla urobiť si certifikát výživového poradcu, aby moje rady neboli len odovzdávaním mojej skúsenosti, ale aby mali aj odborný základ.
A ako sa môžu stať ostatní motiváciou pre druhých?
Najväčšou motiváciou je asi úspech. Každý si pod ním predstavuje niečo iné, a je v podstate jedno, čo to je. Ide podľa mňa o skutočnosť, že niekto v niečom vyniká. Na to, aby človek vynikal, potrebuje vložiť do svojho úsilia maximum a zároveň musí mať z toho radosť.
Nikoho by asi nemotivoval milionár, ktorý by sa liečil na depresiu. Keď chcete motivovať iných, pracujte naplno, no nezabudnite to robiť tak, aby vám to viac dávalo ako bralo. A čo pokladám za rovnako dôležité je, aby človek nerozdával motiváciu s nádychom nadradenosti. Každý úspech by mal pamätať na svoje začiatky.
Valérii ďakujeme veľmi pekne za inšpiratívny rozhovor. Prajeme veľa úspechov v súkromnom i pracovnom živote.
