Človek miení a život mení. Niekedy sa celý čas ženieme za snami, ktoré vlastne ani nechceme, za ľuďmi, ktorí si nás nevážia a za prácou, ktorá nás ani nebaví. Mnohí z nás si to uvedomujú, ale nič s tým nerobia. Stále kráčajú rovnakou cestičkou, lebo však istota, zvyk. Čo tak sa dnes zdvihnúť zo stoličky a jednoducho sa vybrať iným smerom. Budeš potrebovať odvahu a chuť urobiť kompromis. Ideš do toho?
Čas na kávičku
Veľké drevené dvere zasadené niekde uprostred hlavnej pasáže na námestí. Stojím pred nimi a čakám. Ešte chvíľku a stratím sa pred divokým davom ľudí, ktorý sa ponáhľa domov z práce. Už počujem zavŕzganie dverí. „No ahoj!“ vykríkne do rušnej ulice moja kamarátka a vtiahne ma ku sebe. Vyjdeme zopár poschodí pešo (lebo toto sú ešte staré zachovalé budovy so záhradkou vo vnútri, oplotením chodbičky lemovanej okolo fasády domu, z ktorej vykúkujú muškáty alebo sušiaca sa bielizeň). O pár minút už sedíme spokojne s voňavou kávou pri okne francúzskeho typu a hľadíme na ruch veľkomesta.
Škrtanie zo zoznamov
Nasledovali tradičné otázky „Ako sa máš? Čo nové? Ako v práci?“ no na tú poslednú som dostala netradičnú odpoveď. „Vieš, končím s rádiom.“ Nepozerala sa mi do očí, ale do vychladnutej kávy, ktorú silno objímala, akoby bola ešte stále horúca. „Končím, lebo sa chcem naplno venovať divadlu.“ A teraz sme sa už pozreli na seba. „To vážne? Však sa ti tam darí, „pľac“ máš istý, čo chceš meniť, máš dobre našliapnuté. To chceš všetko zahodiť?“ Neveriacky som na ňu hľadela. „Ale ja to nezvládam, byť herečkou, moderátorkou, kuchárkou, umývačkou riadu, partnerkou. Nestíham to, musím dačo vyškrtnúť zo zoznamu. Bude to rádio, kuchárka a možno sa vzdám aj žehlenia. To všetko nahradí divadlo, veď vieš, že ma to tam ťahalo už od mala.“ A ja viem, lebo si spomeniem na všetky rozhovory od prvopočiatkov jej divadelnej kariéry. Od čepčenia na dedine až po vystúpenia vo významných divadlách na Slovensku..
Nie som žiadne chúďatko
Teraz vám poviem iný príbeh. Lihi Lapid je veľmi úspešná izraelská spisovateľka a fotografka, no najmä šťastná mama. Na TEDx konferencií rozprávala svoj príbeh o úspešnej kariére novinárskej fotografky, ale aj o tom, že nemohla veľmi dlhú dobu otehotnieť. Jedného dňa sa dozvedela, že je už v treťom mesiaci tehotenstva, na čo jej doktor povedal, aby prestala pracovať a plne sa sústredila len na príchod dieťaťa. Predala svoju motorku, na ktorej brázdila cesty a zachytávala tie najlepšie zábery, študentom fotografie darovala celú svoju „pracovnú“ výbavu a nepísala. „Pribrala som veľa kíl, stratila som svoju kariéru. Každý mi hovoril, aké som chúďatko, lebo som sa musela všetkého vzdať na úkor dieťaťa, ale ja som sa cítila šťastná.“
„Pribrala som veľa kíl, stratila som svoju kariéru. Každý mi hovoril, aké som chúďatko, lebo som sa musela všetkého vzdať na úkor dieťaťa, ale ja som sa cítila šťastná.“
Ešte nie je nič stratené
Liha Lapid porodila zdravé dieťa a o rok neskôr ďalšie, no potom sa snažila nájsť cestu ako spojiť dve dospelé osoby (matka, otec) s dvoma deťmi a vytvoriť tak rodinu. No nebolo to vôbec jednoduché. Štyri osoby, štyri rozdielne povahy. Potom jedného dňa videla Marthu Stewart v televízií, ako sa snaží upiecť koláč. Samozrejme, jej nevyšiel podľa predstáv. Zamýšľala sa nad tým, prečo ju Američania tak zbožňujú. A prišla na odpoveď. Práve vďaka jej nedokonalosti, práve preto, že nie vždy jej všetko vyšlo podľa predstáv alebo niečo nefungovalo, no napriek tomu vždy natočila ďalší diel kuchárskej show. A tak si vraví, že ešte nie je jej vytváranie domova pre rodinu stratené, že ešte stále má šancu.
Ja som kompromista
Liha Lapid od výchovy detí premosťuje k perfekcionistom. „ Mnoho ľudí hovorí, že sú perfekcionisti. Sú na to pyšní povedať „Som perfekcionista“. Ale nikdy som nestretla nikoho kto by povedal „Som kompromista“. Liha tvrdí, že pokiaľ sa vzdáme (napr. práce) na úkor niečoho dôležitejšieho (napr.rodina), tak to je kompromis. Nabáda nás, aby sme sa zamysleli nad novou myšlienkou, že aj splnenie len polovice sna je stále splnenie sna. Nie každý má to šťastie, aby aspoň na chvíľu robil prácu, ktorá ho baví alebo sa o to aspoň pokúsil. Ona také šťastie mala, a je za to veľmi vďačná, no vzdala sa ho, pretože jej rodina bola prednejšia. Avšak tento výber nikdy neoľutovala a ani nechce, aby ju ľutovali ostatní. Vytvorila rodinu, hoci to občas škrípe a nie všetko je perfektné, no láska a snaha o kompromisy nakoniec vždy vyčarujú v jej rodine krásne momenty, ktoré za tú celú obetu stáli.
Odbočiť z cesty, neznamená skončiť
Zamýšľam sa nad tou mojou kamarátkou popíjajúcu vychladnutú kávu. Zamýšľam sa nad tým, čo urobila, ako sa rozhodla, opustiť tvrdo vydretú robotu, aby si splnila sen, ten ktorý v nej driemal už odmalička. Určite to nebolo jednoduché, no jej bezstarostný a najmä spokojný výraz tváre v ten deň pri francúzskom okne, stál za to. Presvedčil ma, že je na správnom mieste. Možno odbočila z nalinajkovanej cesty, ktorou mala ísť, ale to ešte neznamená, že skončila. Len sa vydala jednoducho iným smerom, tam kde ju to viac ťahalo. A viem aj to, že keď sa stretneme o pár mesiacov neskôr, bude nadávať a zúriť, lebo sa nestíha učiť texty. Prídu také obdobia, no prídu aj také, kedy otvoríme šampus a oslávime premiéru úspešného predstavenia.
Možno odbočila z nalinajkovanej cesty, ktorou mala ísť, ale to ešte neznamená, že skončila. Len sa vydala jednoducho iným smerom, tam kde ju to viac ťahalo.
Vydržte a vždy hľadajte kompromisy
No keby vtedy nepočúvala svoje srdce a viac by sa bála, nikdy by nevedela ako chutí úspech z kompromisov. Preto sa nebojte meniť svoje plány, ak to cítite odbočte zo zabehnutých koľají a vydajte sa na novú cestu, máte na to. A máte aj na to prekonať kadejaké krízy, hnev a smútok. Dobre, možno nebude jednoduché spočítať všetky premenné (partner, domácnosť, kariéra, deti, hobby), skôr si myslím, že vám z nich vznikne komplikovaná rovnica, ktorú budete musieť rozlúsknuť, aby sa každej premennej ušlo aspoň niečo. Ale vydržte, hľadajte a robte kompromisy. Pamätajte, že kto hľadá ten nájde. V tomto prípade, kompromis.
