Rodáčka z Trnavy, ktorej šikovnosť akoby do rúk z neba spadla. Sára študuje masmediálnu komunikáciu, a keď sa práve nenachádza v škole, venuje sa rôznym kreatívnym činnostiam, ako je maľba, grafický dizajn či fotografovanie. Prečítaj si rozhovor s mladou ženou, ktorá je pre nás veľkou inšpiráciou.

Kedy si sa prvýkrát začala venovať kreatívnej tvorbe a čo ťa k tomu viedlo?

Pamätám si na prvý stupeň základnej školy, kedy som mala také prvé pokusy na výtvarnej výchove, za ktoré ma učiteľky chválili a po krátkej dobe som začala chodiť aj na výtvarný krúžok. Veľkou inšpiráciou bol pravdepodobne môj tatino, ktorý veľmi pekne kreslí a keď som bola menšia, často sme spolu niečo vytvárali.

Keď hovoríš o inšpirácii, kde ju zvyčajne hľadáš? Príde sama alebo ju vyhľadávaš v niekom konkrétnom alebo niečom?

Zrejme by sa teraz hodila odpoveď, že vždy príde sama a samozrejme vtedy, keď ju “potrebujem”. Pravda je ale trochu iná. Niekedy mám vyslovene chuť tvoriť, ale vôbec neviem čo. Často hľadám inšpiráciu napríklad v počúvaní rôznych podcastov, kedy mi stačí nejaká vyslovená myšlienka a hneď ma to nakopne a inokedy napríklad aj na pintereste, ale to je skôr vizuálny inšpiračný zdroj.

Mám ale aj také dni, kedy inšpirácia zrazu príde úplne prirodzene. Napríklad, sedím na prednáške a zrazu sa mi v hlave rozsvieti malá zápalka a najradšej by som vtedy mala pri sebe plátno a štetce, aby som mohla hneď tvoriť. Život umelca nie je jednoduchý. (smiech)

S tou fantáziou je to niekedy zložité. Prečo si sa teda rozhodla, že si k tomu kresleniu pridáš aj grafickú tvorbu? Nie je toho na teba niekedy veľa?

Na koho toho v dnešnej dobe nie je veľa (smiech). Popravde by som nepovedala, že som sa tak rozhodla. Bol to taký prirodzený proces, ktorý sa dial nenápadne a postupne. Moja grafická tvorba je väčšinou celkom umelecká a je teda veľmi podobná tej ručne kreslenej či maľovanej.

Čo z toho aktuálne preferuješ tu grafickú alebo kreslenú tvorbu?

Nedávno som v jednom podcaste počula taký výraz “multipotencionalita”, čo je vlastne schopnosť človeka mať talent na viaceré činnosti a často tieto aktivity striedať. A odvtedy sa tvárim, že “trpím” práve spomínanou multipotencionalitou a teda som dobrá vo všeličom, ale zároveň nie som expert v ničom. Nedá sa teda povedať, že nejaký spôsob tvorby preferujem viac. Napríklad momentálne sa najviac venujem fotografii, čo je zase z úplne iného súdka. (smiech)

K fotografii máš teda aktuálne najbližšie, je to tak? Pýtajú sa ťa ľudia aj koľko stojí fotenie s tebou alebo to robíš zatiaľ nezištne?

Teraz mám také obdobie renesancie fotenia na film, a keď mám toho už dosť, vymením analóg za digitál a fotím ďalej. Netvorím pre to, aby som si tým zarobila, no nebudem klamať, že to nie je príjemné ak sa občas nájde niekto, kto je ochotný za moju tvorbu zaplatiť. Jeden blízky človek mi raz povedal, že sa vo svojej tvorbe podceňujem, a že by som si globálne mala pýtať viac, či už ide o ilustráciu, maľbu alebo aj spomínanú fotografiu, a to mi veľmi otvorilo oči.

Pretože aj keď moja tvorba nie je práca, ktorá ma živí, zhltne veľké  množstvo času a to si veľa ľudí neuvedomuje. Napríklad také fotenie pre mňa nie je iba byť na danej kolácii a stláčať spúšť. Zahŕňa  aj prípravu pred fotením, vytvorenie celej koncepcie fotenia, výber lokácie, príprava fotoaparátov a samozrejme aj čas po fotení, kedy fotky editujem.

A keď sa na to človek pozrie týmto spôsobom, zistí, že nafotiť povedzme 5 fotografií môže trvať aj 7 či dokonca viac hodín. Ale samozrejme, záleží to aj od konkrétneho projektu, niekedy si rada nechám zaplatiť a inokedy, keď sa pre niečo totálne nadchnem, rada to spravím nezištne.

Keď spomínaš to nadchnutie, čo najradšej zachytávaš fotoaparátom? Sú to skôr ľudia alebo práve naopak, príroda a také bežné momenty zo života?

Najradšej fotím určite ľudí, ale nemám rada také štylizované fotenie. Oveľa viac si užijem fotiť človeka v jeho prirodzenom prostredí, pri úplne bežných činnostiach.

Ak by sa naskytla príležitosť, vieš si predstaviť, že by si sa tomu venovala profesionálne?

Najprv som chcela povedať, že jednoznačne áno, ale keď sa teraz zamýšľam, ktovie, či by ma to práve vtedy neprestalo baviť. Ale určite by som si to chcela vyskúšať.

Stretla si sa už aj s kritikou na tvoju tvorbu, či už išlo o maľbu, dizajn alebo fotografie?

Najčastejšie sa stretávam s kritikou od mojich najbližších. Musím povedať, že je to vo väčšine prípadov naozaj konštruktívna kritika, no úprimne, nie vždy je to príjemné. Ale s odstupom času si vždy uvedomím, že majú pravdu. Snažím sa na svojich chybách pracovať a stále svoju tvorbu posúvať vpred.

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí povedzme majú kreatívne myslenie, ale boja sa práve tej kritiky a nepochopenia?

Hlavne nech nad tým veľmi nepremýšľajú a tvoria. Ak sa človek venuje niečomu preto, že ho to baví, je to skutočne jedno, aký názor na to majú ostatní ľudia. Tá kritika sa tu a tam objaví a sami s tým musíme niekedy “bojovať”.

 

V takýchto chvíľach si ale rada pripomeniem, že vždy sa nájde niekto, kto moju tvorbu nepochopí alebo sa mu iba jednoducho nebude páčiť. A je to úplne prirodzené a každý tvorca by s tým mal rátať.

 

Prezraď nám ešte, aké sú tvoje plány a ciele do budúcna? Kde sa vidíš ty o pár rokov?

Nemám žiadny konkrétny plán, a však cieľ mám. Bola by som rada, ak by sa mi do budúcna podarilo udomácniť sa v konkrétnej, nazvime to profesii, teda aby som našla niečo, pri čom vydržím naozaj dlho, aby som si nejako ujasnila predstavu, čomu sa chcem v živote venovať. Našťastie, na to mám dosť času, keďže mám pred sebou ešte niekoľko rokov na vysokej škole.

 

My Sáre želáme ešte veľa šťastia a úspešných projektov do budúcna.