Ako vnímajú život počas pandémie koronavírusu dve inšpirujúce blogerky? Prečítajte si ich triezvy pohľad na vec a inšpirujte sa radami, ktoré zúžitkujú všetci súčasní a poctiví “domasedi”.
Voláme sa Sarah a Alex, sme kamarátky a poznáme sa od strednej. Máme mnoho rozdielov, no spája nás spoločný pohľad na svet cez ružové okuliare, a to je rozhodne silnejšie ako akékoľvek odlišnosti. Sme veľké idealistky a našim zámerom je šíriť medzi ľudí dobro a lásku. Momentálne sa aktívne venujeme nášmu blogu Slniečkárky (@slnieckar_ky). Chceme prinášať aj nepohodlné témy, o ktorých sa v spoločnosti veľmi nediskutuje. Chceme ukázať náš pohľad na veci a následne otvoriť diskusiu. Aj takýmto spôsobom sa snažíme prispieť ku krajšiemu fungovaniu sveta, a dúfame, že sa nám to podarí.
Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli, že koronavírus je už aj na Slovensku? Predpokladali ste, že to bude mať taký rýchly spád?
Alex: Ja som sa v tom čase nachádzala vo Francúzsku. Keď sa táto celá situácia vyvíjala, Francúzsko nerobilo žiadne opatrenia. Naopak, na Slovensku začali zatvárať školy, ľudia pracovali z domu. Už vtedy ľudia chodili s rúškami, ako som o tom počula od rodičov. Zatiaľ, čo som stále chodila do školy na prednášky aj so 100 ľuďmi, na Slovensku to brali veľmi zodpovedne. Čo sa týka sociálneho života, ľudia sa družne stretávali v baroch či reštauráciach, z čoho som bola pravdupovediac zaskočená. Asi sa ich nátura nezaprie ani v tomto období. Nakoniec po vyhodnotení celej situácie po mňa prišli rodičia deň po tom, ako Macron zatvoril všetky školy.
Sarah: Pracujem v cestovnom ruchu a bola som obklopená ľuďmi, ktorí situáciu prirovnávali k iným epidémiám z minulosti a štatistiky úmrtnosti ukazovali, že sa niet až tak čoho báť, že to nie je až také nebezpečné, tak som to vôbec neriešila a nesledovala situáciu. Zároveň mi prišlo celkom vtipné, že všetky krajiny okolo nás už mali pozitívne prípady, len my stále nie. Ja študujem v Česku a tam sa stále nič nerobilo, pritom mali výskyt nákazy na svojom území už niečo vyše týždňa.
Celé som to stále chápala ako zlý vtip. Vôbec som nečakala, že to vypukne v takejto miere.
S narastajúcim počtom nakazených Slovákov začali ľudia čoraz viac panikáriť. Začali vo veľkom nakupovať v obchodoch, ale aj online. Ako ste sa zachovali počas paniky? Prepadli ste jej, alebo ste našli návod na to, ako to zobrať s chladnou hlavou?
Alex: Panike som nepodľahla. Vrátili sme sa s rodičmi domov, a tým pádom nám začala 14-dňová karanténa, ktorú sme zodpovedne dodržiavali. Iba sme si s maminou sadli za počítač a nakúpili potraviny, ktoré sme potrebovali. Aj v tejto nepríjemnej situácii treba myslieť stále pozitívne. Treba sa zamyslieť nad tým, či vieme byť sami so sebou, s rodinou, alebo partnerom zatvorení doma. Situácia je síce dostatočne vážna, ale mali by sme ju trošku odľahčovať a nezobúdzať sa s pocitom, čo s nami bude.
Sarah: Tým, že ani na škole v Čechách nikto nepanikáril, ani v práci, brala som to ako nafúknutú vec. Nechápala som tie stresy okolo, vykúpené regály a stále sa zväčšujúcu paniku. Až katastrofický vývoj v Taliansku ma zobudil a začala som si uvedomovať, že to nie je až taká sranda. Teraz som už doma a nikam nechodím. Učím sa, a aj pracujem z domu. Odporúčam nesledovať situáciu 24/7, nakoľko to vie ísť dobre na mozog. Ľudia sú tak v ešte väčšom strese a neistote. Treba vypnúť a venovať sa niečomu inému, nájsť si iné aktivity.
Mnohí ľudia sú odrezaní od svojho zamestnania a boja sa o svoju budúcnosť. Mnohí z nich sú živitelia rodiny. Ako sa dá podľa Vás v takejto situácii zostať silný a neupadať na duchu?
Alex: Je veľmi zrejmé, že sa do tejto situácie sama vžiť neviem, keďže som iba študent. Avšak, ako som už spomenula, treba zo všetkého vyťažiť čo najviac – užívať si čas s rodinou, deťmi, robiť aktivity, na ktoré sme doposiaľ nemali čas. Počula som už o mnohých podnikoch, s ktorými to nevyzerá ružovo. A preto takýmto ľuďom treba určite pomôcť, ak máme na to prostriedky.
Sarah: Pre všetkých je to veľmi náročné obdobie. To, čo sme ešte pred pár týždňami považovali za samozrejmosť, sa zrazu vytratilo a už s tým nemôžeme počítať. Otočili sa nám priority a je dôležité si uvedomiť, že sme v tom všetci spolu. Len tak sa to dá prekonať a úplne sa nezblázniť. Spúšťajú sa rôzne projekty, ako pomôcť hercom, doktorom, lokálnym predajcom, stačí len otvoriť internet a prispieť koľko môžeme.
Verím, že keď sa toto skončí, budeme si viac uvedomovať našu pominuteľnosť, na čom skutočne záleží a to, ako sa všetci navzájom potrebujeme. Do našich životov sa snáď vráti bazálna ľudskosť, ktorá už tak dlho chýbala.
Nemáte pocit, že nás tento vírus má naučiť vážiť si nielen svoje zdravie, ale aj zdravie našej prírody?
Alex: Ja sa v živote riadim heslom: “Všetko sa deje kvôli niečomu”. Mali by sme sa zamyslieť, prečo sa to všetko udialo a aký pozitívny dopad to má na našu planétu. Avšak, treba si uvedomiť, že keď celá situácia utíchne, tak sa planéta vráti do starých koľají. Tento čas doma by sme mali využiť aj na zamyslenie sa, čo sme doposiaľ robili zle a čo by sme vedeli sami od seba zmeniť k lepšiemu.
Sarah: Myslím, že už nikdy to nebude ako predtým. Síce sme ešte niektorí zatvorení doma, no dostali sme ten najcennejší dar – čas. Zrazu sme spomalili a máme kopec voľného času. Počas týchto chvíľ si môžeme vymyslieť alternatívy, prispôsobiť sa situácii a naučiť sa to akceptovať. Veľmi si želám, aby sme to ako ľudstvo pochopili komplexnejšie. Aby sme pochopili, že túto planétu máme len požičanú, mali by sme sa o ňu starať a urobiť ju krajšou pre budúce generácie.
Ako využívate čas strávený doma?
Alex: Zamerala som sa na moje zdravie. Bola som v poslednej dobe veľmi chorľavá a nevedela som sa poriadne vyzdravieť. Tento čas doma mi konečne pomohol s tým, aby som sa vyliečila úplne. Taktiež som si našla čas na knihy, filmy a na rodinu, s ktorou som už dlho nebola. Uvedomila som si, aký pozitívny vplyv má na telo oddych a totálne vypnutie.
Sarah: Ja si toto obdobie veľmi užívam. Konečne mám čas robiť veci, ktoré som dlho odkladala a nestíhala. Čítam knihy, pozerám seriály a veľa tancujem. Hlavne sa však stále venujem škole a robote.
Zostavila som si socializačný plán, počas ktorého každý večer volám s iným kamošom a je to úžasné! Takto mám pocit, že mi nič nechýba a stále som v kontakte s milovanými ľuďmi.
Ako si myslíte, že bude bude vyzerať život po tom, keď zdoláme koronavírus na Slovensku? Čo bude s našimi hodnotami, budú stále rovnaké ako pred tým?
Alex: Dúfam, že bude Slovensko viac uvedomelé a ľudia sa budú k sebe, ale aj k prírode, správať ohľaduplnejšie. Čo sa týka zdravotníctva, tak mám pocit, že nás koronavírus možno naučí sa správať milšie aj k lekárom, či sestričkám. Viac nám bude záležať aj na našom zdraví. Ak budeme chorí, radšej nepôjdeme medzi ľudí a vyležíme chorobu doma.
Sarah: Koronavírus ohol naše hodnoty a priority ako nič predtým. Myslím, že v budúcnosti prestaneme konať bezmyšlienkovito a začneme sa k sebe správať normálne, milo, ľudsky. No nikto nevie. Možno sa zase vrátime do starých koľají. Chcem však optimisticky veriť, že si uvedomíme náš dopad na životné prostredie a všetko sa spomalí, my sa spomalíme. Nebudeme sa za všetkým ponáhľať, budeme si vážiť jeden druhého a tento zdvihnutý prst nám bude svietiť ako kontrolka, ktorú budeme počúvať, aby sme sa vyhli ďalším katastrofám.
Alex a Sarah ďakujeme za rozhovor. Inšpiratívne a vždy optimistické blogerky nájdeš na webe slnieckarky.blogspot.com alebo na Instagrame @slnieckar_ky.
Ak si rada čítaš naše rozhovory, určite si prečítaj aj tento s Martinom Hojsíkom:
Potrebujeme zmeniť systém a tým systémom ste vy, hovorí Martin Hojsík, člen Európskeho parlamentu
