Oddych v 21.storočí už nie je čo bolo kedysi, času máme menej, povinností ešte viac. No aj napriek tomu je dôležité nájsť si aspoň minútku pre seba. A že ti naozaj stačí len minútka sa dozvieš v tomto článku.
Generácie bez hraníc
Viete, často cestujem vlakom a ním veru cestuje veľa vysokoškolákov, no aj množstvo dospelých. Cestujem ním už dlho a počas tých rokov sa tváre študentov a tváre dospelých „v tom najlepšom veku“ priam stotožňujú. Mám pocit, že mladí ľudia majú rovnako ustarostený pohľad ako tí starší. Akoby neboli medzi nimi žiadne hranice. A prečo by aj mali byť, však? Mladým nestačí byť vyštudovaným, do 30tky treba stihnúť dáky startup, nadobudnúť „20 ročné skúsenosti“ a to všetko podčiarknut červeným diplomom. Generácia po nich tiež na tom nie je ružovo. Nároky sa zvyšujú pre všetkých, no deň má stále len 24 hodín..
Spúšťač psychických chorôb
Potom nastupuje na scénu ten náš Pán Stres. Pokiaľ máme silu vysporiadať sa s ním a na chvíľu vypustiť všetko z hlavy, sme na tom dobre. No veľa z nás to nedokáže, čo je najhoršie, nedokáže to množstvo mladých, nádejne úspešných ľudí. Nasledujúce štatistiky sú dôkazom toho, že stres je spúšťačom oveľa horších a závažnejších ochorení. „Za posledných deväť rokov narástol počet mladistvých s novozistenou psychickou poruchou až o 72,1 percenta. Poruchy ústia až do pokusov o samovraždu. Tá sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO stala druhou najčastejšou príčinou úmrtia 15 – 29 ročných ľudí. Hlavnými motívmi sú konflikty a rodinné problémy.“ Informuje verejnosť online denník hnonline.sk .
Nedobrovoľné rezignovanie
Pred pár dňami som sa objednala do kaderníckeho salóna. Dohodli sme sa na predpoludňajšom termíne. Nastal deň zmeny vzhľadu. Naplánovala som si „voľno“ na dve hoďky (rezerva aj na obed). No skutočnosť bola úplne iná. „Buď v pohode.“ Opakovala som si v duchu, keď sme po dvoch hodinách s kaderníčkou „len“ naniesli melír. Mobil začal pomaly ale isto oznamovať prichádzajúce povinnosti. Po ďalšej pol hodine už pípal o sto šesť. Keď sa ma kaderníčka opýtala, či si dám kávičku a popri tom, len tak jemne zaštebotala, čo ma všetko ešte čaká, rezignovala som a vypla telefón. Počas česania vlasov som si len nešťastne opakovala: „Vážne všetko zruším kvôli vlasom? Bože, to je hlúpe.“
Zdroj vnútorného pokoja
Káva vypitá, sóda aj keksík zjedený. Hlava zaborená do vaničky s vodou v nepríjemnej polohe. „Vydržte, už len umyjeme ten toner, dáme masku, opäť umyjeme a vyfúkame.“ Tak som teda zatvorila oči, a započúvala sa do zvuku sušičov na vlasy, do pípania kávovaru, striekania laku na vlasy. Môj hrudník sa začal pravidelne zdvíhať hore a dole. Dýchala som pokojne, pravidelne, v hlave prázdno. Na joge by ma veru pochválili. Však tam práve o to ide, nie? Keď sme pri tých meditáciách, musím spomenúť, aké posolstvo odovzdáva populárna budhistická mníška Gen Kelsang Nyema svojmu okoliu. Učí, že nemôžeme dať naše šťastie do rúk iných ľudí a okolností. Ak chceme byť šťastní, musíme pestovať zdroj vnútorného pokoja.“ Tvrdí, že šťastným, pokojným a vyrovnaným nás nespravia okolnosti mimo nás, ale to čo je v nás, v našej mysli.
Žiadny Nepál ani jogové centrum
A keď sa nad tým teraz tak zamyslím, má pravdu. Pri prvom nervovom zrútení, vyhorení alebo stresovom kolapse, nemusíme hneď kupovať letenky do Nepálu ku mníchom, drahú motivačnú literatúru alebo zázračné byliny, len kvôli tomu, aby sme našli pokoj v duši. Stačí ísť do svojho vnútra. Ponoriť sa do seba, zatiahnuť pomyselnú brzdu, počkať, kým sa stíši motor. A čo je na tom najlepšie, môžete to aplikovať z hocijakého miesta. Nepotrebujete ani jogové centrum. Ako na to? Najprv si len tak zatvorte oči, doma pred telkou, keď deti spia a muž sa sprchuje, alebo v práci keď ste sama v kancelárií, lebo kolegyne si odskočili na jednu „zdravotnú“ cigaretku. A dýchajte. Nič nerobte len dýchajte a potom všetko príde samo. Telo sa na chvíľu zastaví, dych spomalí a duša otvorí. Hľa, malú nirvánu máte na svete. Pamätajte si, je to o vás, nie o Nepále :-).
Lacno, zdravo, s maximálnym efektom
Návšteva v salóne sa predĺžila na solídne tri hodinky, dve kávičky, príjemný pokec s kaderníčkou a výmenou rád so staršou dámou z vedľajšej kúpacej vaničky. Niekedy medzi tým som sa na pár minút venovala len svojmu dýchaniu a zabudla na všetko, čo ma momentálne trápilo. Odchádzala som ľahšia, hlava konečne vypla. Začala som toto dýchacie cvičenie aplikovať častejšie z rôznych miest, a veru, pomáha mi to. Možno nevyrieši všetky problémy ani nezastaví pípajúci telefón, no za tú chvíľu stihnem zresetovať celý systém. A to niekedy úplne bohato stačí. Preto vás vyzývam, venujte sa častejšie samej sebe, možno tých pár relaxačných minút v budúcnosti zmení štatistiky o psychických poruchách alebo zmení minimálne to, že už budete vedieť ako bojovať so stresom. Lacno, zdravo a s maximálnym efektom.
