Vedia, čo je mať krízu, mlieť z posledného, ale aj aké je byť milovaná svojimi deťmi. Na tému materstvo sme vyspovedali 4 mamičky, ktoré ste si obľúbili z Instagramu.
Akú radu by ste ocenili pred pôrodom?
Daniela Dušek (pazravo.sk): Ocenila by som radu, ako rozbehnúť dojčenie. Ale taká rada neexistuje. Všetko je veľmi, veľmi individuálne. Najdôležitejšie je, nezblázniť sa z toho, keď sa niečo nedarí, alebo nejde podľa plánov. Tesne pred pôrodom by som ocenila radu, že môžem povedať pôrodnej asistentke, že mi nemá tlačiť na brucho. V dnešnej dobe je to zakázaná technika a naozaj veľmi bolí. Mňa to veľmi znervózňovalo a bolelo, takže som sa pri samotnom pôrode zbytočne sústredila na celkom iné veci, ako na tie, kvôli ktorým som sa tam vlastne prišla.
Eva Štípalová (Mama na tretiu): Niekedy nastanú také situácie, že všetky rady sú zbytočné a treba si to len odžiť a prežiť. Pri prvom tehotenstve (bolo to pred 10 rokmi) som veľa čítala. Z veľkého množstva informácií som bola viac zmätená, ba až som mala niekedy pocit, že asi robím niečo zle, keď mi to nejde tak, ako som si prečítala. Tak ocenila by som radu: „Menej čítaj, však máš inštinkt.“ Pri druhom tehotenstve som sa už informáciami netrápila, aj keď bolo rizikové, tak som si ho užívala. Spala som čo najviac, lebo som vedela, že o pár mesiacoch budem o spánku už len snívať.
Miriam Adamec (Mimi Adamec): Počas prvého tehotenstva som bola veľmi zvedavá, a tak som veľa článkov vyhľadávala na internete, pozorne som počúvala všetky kamarátky, už matky, a snažila sa čo najlepšie pripraviť na pôrod a materstvo. Z tých všetkých informácií som sa prebažila a začala som sa pôrodu veľmi báť. Pri druhom tehotenstve, som pochopila, že netreba po všetkom pátrať a treba si tehotenstvo “vychutnať”. Sústredila som sa len na seba a bábätko. Všetko, čo má prísť, príde a nedá sa na to pripraviť.
Treba sa pozitívne naladiť a pri ťažkých chvíľach mať pri sebe tú najbližšiu osobu, ktorá vám pri pôrode dodá energiu už len tým, že tam je s vami.
Martina Doležalová (dennik_velke_mamy): Ocenila by som aspoň malý náčrt reality, také veci, ako že nemusí byť hneď všetko super, alebo tak ako som si to predstavovala, že láska k dieťaťu môže prísť až postupne a že môžem mať aj veľké pochybnosti, a aj keď to tak cítim, neznamená to, že budem zlou mamou.
Čo pokladáte za najnáročnejšiu úlohu pri starostlivosti o novorodeniatko?
Danielka : Keby sa ma to niekto spýtal mesiac po pôrode, tak by som si možno nevedela vybrať a všetko by mi pripadalo veľmi náročné. Dnes však vidím veci inak. Naša dcérka Lícnatka k nám dokonale zapadla a čokoľvek sme s ňou zažili, bolo neopakovateľné. Nikto nechce vidieť svoje dieťa v nepohode, a preto bolo pre mňa asi najnáročnejšie, keď ochorela a ako pár mesačná musela absolvovať rontgenové vyšetrenie. Náročné bolo aj nočné vstávanie, či už pri pokusoch o dojčenie, alebo aj podávanie umelého mlieka, prebaľovanie a následné fungovanie ako bežný človek cez deň. Inak verím, že sme starostlivosť o ňu zvládli s prehľadom a je fajn, že mi ona nemôže v tomto smere vôbec oponovať.
Evka: Jednou z najnáročnejších úloh je zvyknúť si na iný režim, pretože prírastok do rodiny s vami trošku zamáva. Ak je dieťatko zdravé, tak si to viete pekne doma „ukorčuľovať“, myslím starostlivosť. Pomôže manžel, alebo starí rodičia. Ak sa vaše dieťatko narodí predčasne alebo má zdravotný problém, to považujem pre rodičov ako najnáročnejšiu úlohu. V hlave vám hmýria myšlienky, neistota, strach a potom, si potrebujete nastaviť režim tak, aby ste všetko stíhali. Viem to z vlastnej skúsenosti, keď sa mi moje dvojičky narodili predčasne. Na pár mesiacov (asi na prvé 3 – tie boli najťažšie) som na seba zabudla, pretože sa pri takomto režime musíte nastaviť ináč.
Mimi: Novorodeniatko je malé krehké klbko, ktoré ak má problém alebo cíti nepohodu, nevie nám to povedať. Ten strach, keď sa všemožne snažím mu pomôcť a dieťatko stále plače a nič nepomáha.
Martinka: Za najnáročnejšiu úlohu pokladám vžiť sa s dieťaťom. Pre mňa bolo najnáročnejšie ranné vstávanie, taká tá zodpovednosť, že zrazu to nie je o tom, že ja vstanem, ja si dám raňajky, kedy sa mi zachce a vyjdem von, kedy sa mi uráči. Teraz sa musím najprv postarať o toho malého človiečika a potom až o seba. Určite je dobré mať na začiatok niekoho, kto vám s tým pomôže.
Bola som nahnevaná na celý svet, unavená, nevyspatá, presvedčená o tom, že som neschopná, ale opak je pravdou, aj táto skúsenosť ma posilnila.
Ako sa vám zmenil život po príchode dieťaťa na svet?
Danielka: Predtým ako som otehotnela som si vôbec nevedela predstaviť nepracovať. Pracovným aktivitám som sa venovala ešte pár dní pred pôrodom a dva týždne po ňom. Pre mňa bolo naozaj náročne zmeniť vo svojom živote to, že nepracujem tak aktívne, ako by som chcela. Preto sa stále snažím niečo robiť, pomáhať ľuďom s marketingom, či šiť pažravé vrecká.
Evka: Zmenilo sa veľa, ale neberieme to ako zmenu, ktorá náš život obrátila hore nohami a uškodila nám. Skôr mám pocit, že s príchodom detí sa život upratal. Veľká zmena nastala v tom, že naše športové
aktivity príchodom detí vzrástli. Žijeme život, kde každý jeden deň sme aktívnejší.
aktivity príchodom detí vzrástli. Žijeme život, kde každý jeden deň sme aktívnejší.
Mimi: Byť rodičom je tá najnáročnejšia práca na svete, no zároveň aj tá najkrajšia. Zmenilo sa toho veľa, teda, povedala by som, že všetko, hlavne moje priority. Na prvom mieste sú a vždy budú moje deti. V tom, v čom ma materstvo obmedzilo, mi inde pridalo.
Musím povedať, že materstvo matke nikdy nedovolí byť lenivou. Častokrát zvládam veci spolu s deťmi oveľa lepšie ako sama.
Martinka: Život po príchode dieťaťa sa zmenil o 360 stupňov. Tým, že je človek zodpovedný za ďalšieho malého človiečika, sa musí zmieriť s tým, že by napríklad rád išiel do kina, ale nepôjde. Že mama nebude môcť byť na chvíľku sama, hoci sa môže občas cítiť osamelá. Treba sa pripraviť na rozcuchané vlasy, povracané tričká a nie moc veľký sexappeal. Hlavne sa nestresujte dokonalými fotkami mamičiek zo sociálnych sietí. Ak tomu podľahnete, môžete sa z toho akurát tak zblázniť. Rozhodne sa nebojte rozprávať o vašich obavách, pretože práve tie k rodičovstvu patria. Predsa len budeme ich mať už po zvyšok života.
S akými najväčšími obmedzeniami sa stretávajú matky?
Danielka: Ako najväčšie obmedzenie pokladám fakt, že na matky sa spoločnosť díva ako na menej spôsobilé kvalitnej práce. Sama som sa chcela vrátiť do pracovného prostredia na polovičný úväzok, no nebolo mi to umožnené aj keď by to v minulosti nebol problém. Pre matky, ktoré chcú pracovať aspoň na čiastočný, či polovičný úväzok je veľmi malý priestor na realizáciu. Nie je to o tom, že by nechceli pracovať, no nemajú takú možnosť, ak nechcú doma iba skladať perá, či vypĺňať dotazníky.
Evka: Ako veľké obmedzenia ja vidím vo vstupoch s kočíkom do inštitúcií (zdravotná poisťovňa, úrad práce) a tým, že maminky s deťmi nemajú prednosť. Aj keď sa tam nejakým zázrakom s kočíkom dostanete, tak tam musíte dlho čakať.
Nikoho nezaujíma, že vaše dieťa je hladné a vy ho potrebujete nakojiť. Vtedy sa obzeráte po pokojnom kútiku pre vás dvoch. Prípadne, ak sa dieťa pokaká, kde ho prebalíte, umyjete? Viete, čo je najväčší masaker? Keď sa dá ísť na toaletu vám!
V žiadnej takejto inštitúcií, teda úrade, som sa nestretla s toaletami pre matky. Takými, kde by sa dostali s kočíkom. Áno! Ideál, ísť bez detí, ale nie je to jednoduché. Komu zveriť deti, keď starí rodičia ešte nedosiahli dôchodkový vek a fakt vám nemá kto pomôcť?
Mimi: To je rôznorodé. Niekto svoje najväčšie obmedzenie vníma v spoločenskom živote, pre inú maminu to môže byť finančné obmedzenie, skutočne je toho veľa, no všetko záleží na prístupe a nastavení matky. Deti rastú rýchlo a všetky tieto „obmedzenia“ sú len dočasné. Niektoré mamičky začali žiť práve na materskej alebo si založili úspešné firmy. Je to všetko o nastavení.
Martinka: Obmedzení pre mamičky je celkom dosť. Napríklad také cestovanie MHD je príbeh sám o sebe. Ako keby všetci ľudia zabudli, že raz mali deti, a že tie deti občas kričia a nie je to tým, že by ste boli zlou mamou, ale tým že mu rastú zúbky. Pomoc s kočíkom je tiež ošemetná záležitosť. Žena sa musí večne doprosovať o pomoc, no niekedy z výrazov tvárí usúdi, že sa nebude vnucovať a otravovať a tak si s tým poradí sama. Niektorí muži sa dokonca tvária, akoby ich matky žiadali o pomoc na celý deň, pričom sa jedná len o pár sekúnd. Dojčenie je tiež kontroverzná téma. Pohľady ľudí v reštauráciach, ktoré hovoria, aby sa žena radšej zakryla. Často na ne zazerajú, akoby videli ženské prsia po prvý krát v živote.. Viac kútikov na dojčenie by rozhodne pomohlo. Matka by už tak nemusela byť viac obmedzovaná.
Akú najväčšiu radosť vám urobilo dieťa v poslednom čase?
Danielka: Lícnatka mi robí radosť každý jeden deň a dokáže ma potešiť aj v noci. Keď pokojne spí 🙂 . Celkovo je to s ňou každým dňom stále zábavnejšie a zábavnejšie. Vidíme v nej rásť osobnosť, formuje sa nám pred očami a tým robí radosť. Samozrejme chvíle, keď sa chce iba tak túliť alebo dať pusu, sú na nezaplatenie a rovnako rastiem hrdosťou, aj keď sa niečo nové naučí. Nedá sa vybrať iba jedna jediná vec, Lícnatka je radosť sama o sebe, tak ako deti iných rodičov.
Evka: Teraz prežívame krásne obdobie, chlapci začínajú akurát hovoriť. Každý druhý deň nové slovo. Dobre, nie vždy je to slovo pre okolie zrozumiteľné, ale aj tá malá hatlanina čo zazvoní z ich úst, nás vie neskutočne potešiť. Veľkou radosťou je pre mňa neskutočná obeta našej najstaršej dcérky. Aj keď trošku pofrfle, vždy mi s chlapcami pomôže.
Mimi: Každý deň sa z niečoho teším. Aj malé objatie s pusinkou a vyznaním lásky je pre mňa radosť. Milujem keď sa spolu mojkajú, keď si navzájom pomáhajú a cítim lásku medzi nimi. Toto sú okamihy pre mňa vzácne, lebo väčšinu času medzi nimi vládne súrodenecká rivalita 😀 .
Martinka: Bude to znieť ako klišé, ale každý deň, aj vtedy keď si hovorím, že v balení pre mamičky by mali pridať aj lieky na nervy, príde chvíľka pred spaním, kedy sa zastaví čas. S deťmi si opätujeme objatie a potom už len počujem – „Milujem ťa“ alebo „Mám ťa rád maminka“,
Ako mávnutím čarovného prútika človek na všetko zabudne a uvedomí si, aký je šťastný a bohatý, pretože má úžasné a zdravé deti.
Aké hodnoty vštepujete do deti pri výchove?
Danielka: Momentálne sa veľmi snažíme vštepiť jej princíp upratovania. Netvrdím, že je to úspešné, no sama už vie, že knihy sa po rannom čítaní vždy odložia na miesto, odkiaľ ich zobrala. Nektoré hračky si vedela poupratovať skôr ako mala rok. Boli sme prekvapení, čomu všetkému už rozumie.
Ale asi ako každý rodič by sme z nej chceli vychovať odvážnu mladú ženu, ktorá dokáže rešpektovať iných ľudí, ich inakosť, no stále si bude vedieť stáť za svojim.
Verím, že sa vo svete nestratí a stále bude vedieť, kde je jej domov. Verím, že sa potom šťastne vydá za muža, ktorý ju zabezpečí a rovnako aj nás. A verím, že obaja budú mať rovnako plytký zmysel pre humor ako mám ja. Spýtajte sa ma o 25 rokov.
Evka: Hodnoty…hm, aby si nemysleli, že všetko prichádza len tak automaticky. Teda, že načiahneme ruku a máme to. Ale za každou vecou je práca niekoho. Chceme, aby si vážili druhých ľudí, deti a aby si vážili seba. Nech sú z nich ľudia, ktorí majú dobré srdce a vedia sa v živote obracať, nielen schovávať mame pod sukňu.
Mimi: Posledný rok sa veľa rozprávame o tom, že nič nie je samozrejmé. Ak aj niečo máme, musíme sa o to starať s láskou. Máme motto, ktoré si často vravievame: „Rodina je základ úspechu a láska je zmysel života.“ Oni sú môj zmysel života a najväčší úspech, o ktorý sa starám najlepšie ako viem.
Martinka: Deti učíme slušnosti. Slušnosti k ženám, ku starým ľuďom, učíme ich úcte k rodičom a prarodičom. Učíme ich zodpovednosti, preto nám aj doma pomáhajú a starajú sa jeden o druhého, o domácim miláčikov. Vštepujeme do nich odvahu, cnosť, aby hovorili vždy pravdu. Za pravdu sa na ne nikdy nehneváme. Snažíme sa, aby z nich vyrástli slušní ľudia s cieľom a aby vedeli ako moc ich milujeme. To im hovoríme aj niekoľkokrát denne. Veľa deti chválime za úspech, ale vysvetľujeme aj to, že nie vždy sa im musí všetko vydariť na prvý raz.
Kde robia najčastejšiu chybu dnešní rodičia?
Danielka: Netrúfam si povedať, v čom robia dnešní rodičia chybu, pretože si myslím, že drvivá väčšina z nich sa snaží vychovávať deti najlepšie ako môže. Aj my sa snažíme Lícnatke poskytnúť čo najviac vhodných podnetov na jej rozvoj, avšak tiež občas pochybíme. Viem, že by som mala možno menej venovať pozornosť svojmu mobilu. No na druhej strane nie som typ matky, ktorá bude celý deň za chrbtom dieťaťa a nebudem napodobňovať zvieratká na povel.
Som síce matka, no stále som človek, ktorý potrebuje aký taký druh socializácie na rovnakej komunikačnej úrovni. Aspoň cez mobil 🙂
Na druhej strane nikdy sme ju neposadili pred telku alebo tablet s tým, aby si pozrela nejakú rozprávku a my sme mali chvíľku oddychu. Na to má podľa nás času dosť a radšej jej budeme ukazovať obrázky v knižke alebo spoločne počúvame hudbu či tancujeme. Snažíme sa ju zapájať do čo najviac činností, ktoré vykonávame, nie vždy to ide rýchlo a ľahko, no verím, že chybou to nie je ani zďaleka. Naopak, dúfam, že to časom prinesie vytúžené ovocie a ja si v pokoji vypijem čaj, kým bude ona s radosťou vešať bielizeň a bez reptania vysávať.
Evka: Viete, toto je taká diskutabilná téma. Každý rodič sa snaží vychovávať svoje dieťa tak, ako najlepšie vie a ťažko na toto odpovedať. Možno len treba naučiť dieťa, že nie je stredom vesmíru, že netreba
byť za každú cenu drzé, lebo Zem sa netočí len pre neho, ale pre celý svet.
byť za každú cenu drzé, lebo Zem sa netočí len pre neho, ale pre celý svet.
Mimi: Na to nedokážem odpovedať, pretože sama patrím do tejto kategórie :-D. Myslím si, že každý sa snaží svoje deti vychovať najlepšie ako vie s možnosťami, ktoré má.
Martinka: Podľa mňa sú rodičia ovplyvnení sociálnymi sieťami. Boja sa, aby sa cez ich počiny nepozeral niekto cez prsty alebo naopak si nechajú do toho „kecať“. Rodičia by si mali najmä pamätať, že sú to ich deti a oni ich poznajú najlepšie, oni sami zistia, čo na deti platí, čo im vyhovuje, čo zasa nie. Podľa môjho názoru deti potrebujú mať nejaký režim, cestu, aby vedeli, kde sú ich mantinely, čo si môžu dovoliť k dospelému a čo už nie. Ak budú mať nastavený režim, ich cesta bude jednoduchšia. Základom je, aby to doma jednoducho fungovalo, ináč sa z toho človek môže rýchlo zblázniť.
Čo by ste chceli vedieť pred tým ako ste sa stali mamou?
Danielka: Nič. Ja sa rada učím za pochodu a je super učiť sa veci s mužom a dcérou. I keď, samozrejme, bolo by fajn vedieť, ako najlepšie zvládať nejaké situácie, čo je najsprávnejšie urobiť, ale to by som musela byť chodiaca encyklopédia a to ja veru nie som.
Evka: Radšej nič (smiech). Byť mamou je úžasné, lebo aj v tridsaťpäťke môžete byť dieťaťom.
Mimi: Okolie ma pripravovalo na zodpovednosť a náročnosť materstva, ale to prirodzene ženy vedia. Čo mňa osobne prekvapilo, už pri pozitívnom tehotenskom teste, bol strach o moje dieťa. Silný, ktorý som nikdy v živote nepocítila a nevytratil sa dodnes, len sa zdvojnásobil.
Martinka: Zaručene by mi pomohlo vedieť, že materstvo nemusí byť také ružové, ako sa to zdá. Že niekedy by som najradšej utiekla alebo plakala, že niekedy môže prísť pocit, že to materstvo neznášam, hoci deti bezpodmienečne milujem. Dnes už viem, že je potrebné o všetko hovoriť a nehanbiť sa za to, že niekedy niečo nezvládnete. Nič sa predsa nestane, ak jeden deň nebudete mať doma upratané. Podľa mňa je dokonalá maminka vtedy, keď je spokojná. Keby som toto vedela pred tým, nemusela by som sa cítiť ako najhoršia matka na svete. Avšak najdôležitejší vždy bude smiech detí na ich tváričkách, potom sa stane všetko už akési nepodstatné.
Všetkým mamičkám patrí veľká vďaka, že si našli čas a odpovedali na naše otázky. Veľmi si to ceníme a pevne veríme, že sme spoločne dodali novú silu a odvahu pre všetky tehuľky i mamičky. V prípade akýchoľvek otázok sa neváhajte obrátiť na mamičky, ktoré majú účet na Instagrame alebo na Facebooku.
