Ešte pred pár týždňami sme žili v uponáhľanej dobe, v ktorej starostlivosť o mentálne zdravie bolo na posledných priečkach nášho hodnotového rebríčka. Niet sa čomu čudovať, že nás pohltili depresie a stavy úzkosti. Arteterapeutka Linda van Dalen nám poskytla inšpirujúci rozhovor o tom, ako vyliečiť svoju dušu a byť opäť šťastný.
Linda van Dalen po ukončení štúdia na Fakulte umení v Košiciach absolvovala dvojročné štúdium arteterapie v Bratislave. Od roku 2014 do 2016 bola súčasťou mentorského programu ESCALATOR, ktorý organizovalo CIKE (Creative Industry Košice), vďaka ktorému v roku 2015 otvorila CHAT – Centrum pre kreatívnu liečbu arteterapiou.
V súčasnosti je čoraz viac nespokojných ľudí. Na pracovisku máme mnoho vyhorených zamestnancov, v súkromí nás zasa trápia problémy, ktoré nevieme sami vyriešiť. Z čoho podľa Vás pramenia tieto stavy? Je to tou perfekcionistickou dobou, vysokými nárokmi alebo sa to s nami nesie už od detstva?
Žijeme vo veľmi slobodnej a zároveň aj neslobodnej dobe. Môžeme všetko, čo si zmyslíme. Chceme sa podobať na obraz seba, ktorý si predstavujeme. Otázka znie, či je ten obraz seba samého osobou, ktorá je sama sebou alebo je to obraz niekoho iného, úspešného, podľa nás ideálneho človeka. Tlak spoločnosti je obrovský. Média a trendy určujú, aký život je dokonalý a aký by sme mali žiť, aby sme boli šťastní.
Všetci máme nejaké očakávania. Tu je problém. Budem šťastný, ak budem… . Mali by sme byť šťastní už teraz a nedovoliť veciam definovať naše šťastie.
Mnohí ľudia sa so svojimi problémami nechcú zveriť do rúk psychológa alebo psychoterapeuta, pokladajú to za akési osobné zlyhanie. Kedy zistíme, že sa už nachádzame v stave, ktorý nedokážeme sami vyriešiť a potrebujeme odbornú pomoc?
Názor, že len psychicky narušení ľudia chodia k psychológovi je výsledkom posledných cca 40 rokov. Samozrejme, priznať si, že sme v niečom zlyhali, nie je jednoduché, no zvíťaziť nad svojim egom by mala sebaláska a chuť starať o seba samého. Jasné, ak nás bolí zub a je to na nevydržanie, ideme k zubárovi. S dušou je to inak. Vieme to krásne kamuflovať a pokiaľ sa s nami nedeje už naozaj niečo vážne, čo nám zabraňuje žiť každodenný život, tak s tým nerobíme nič. Horšie však je, že ak to dôjde už do takého stavu, že nám náš psychický stav zabraňuje normálne fungovať, je to veľmi vážne. Starať sa o seba, o svoje vnútro je náročné a zároveň podľa mňa nevyhnutné na to, aby sme mohli žiť plnohodnotný život, v ktorom nekonajú naše frustrácie a potláčané emócie, ale čistá hlava a srdce.
Ako dokáže arteterapia pomôcť ľuďom bojovať s ich trápeniami?
Jeden z dôvodov, prečo ma arteterapia tak fascinuje, je tvorivý proces, ktorý z nás podvedome vytiahne aj tie najhlbšie veci a odrazu sú zhmotnené. Tým, že výsledok tvorivého arteterapeutického procesu máme pred sebou, či už je to kresba, maľba, socha, koláž, skrátka zhmotnená emócia, spomienka alebo stav, vieme s ním ďalej pracovať, čo je princípom liečby arteterapiou.
Prezraďte nám, ako ste sa dostali k arteterapii? Čím Vás tento spôsob terapie zaujal a napokon presvedčil sa tomu venovať aj v profesijnom živote?
V roku 2005 som žila dlhšiu dobu v Nemecku a pracovala som ako asistentka arteterapeutky. Pracovali sme s deťmi, ktoré boli týrané alebo sexuálne zneužívané. Aj napriek náročnej práci to bola nezabudnuteľná skúsenosť, ktorá zmenila môj život. Rozhodla som sa však vrátiť do Košíc a študovať nové média a hneď, ako bolo arteterapiu možné študovať na Slovensku, neváhala som. Po rokoch štúdia som videla spojitosť s arteterapiou v každej semestrálnej práci, ktorá zrkadlila osobnosť a stav študenta. Bolo pre mňa fascinujúce pozorovať študentské práce, a to hlavne preto, pretože som poznala všetkých študentov osobne (na katedre voľného výtvarného umenia nás bolo málo). Keď som sa po nejakej dobe pozrela na svoje práce a mala odstup, videla som mnoho súvislostí so svojím životom. Dovolím si povedať, že prvé roky štúdia boli mojou arteterapiou.
Starať sa o seba, o svoje vnútro je náročné a zároveň podľa mňa nevyhnutné na to, aby sme mohli žiť plnohodnotný život, v ktorom nekonajú naše frustrácie a potláčané emócie, ale čistá hlava a srdce.
Pred piatimi rokmi ste v Košiciach založili centrum pre kreatívnu liečbu arteterapiou – CHAT. Sú terapie určené len pre dospelých alebo ich môžu navštíviť aj deti?
V CHATe pracujeme so všetkými vekovými kategóriami. Rozdelila by som našich návštevníkov na dve skupiny. Na verejnosť a individuálni klienti. Pre verejnosť organizujeme pravidelné skupinové kurzy, akými sú napríklad kurzy pre deti od 9 mesiacov do 3 rokov senzorické hry BabyCHAT alebo pohybové hry PlayCHAT. Pre staršie deti máme pravidelný kreatívny krúžok KidsCHAT a pohybový Move&Play. Pre dospelých organizujeme tanečno-pohybové workshopy, arteterapeutické workshopy a workshopy, v ktorých kombinujeme arteterapiu s tanečno-pohybovou terapiou. Druhou skupinou sú individuálni klienti. Pracujeme s deťmi, dospelými a aj s celými rodinami. Našou cieľovou skupinou sú deti s poruchou autistického spektra, deti s oneskoreným vývinom, deti s poruchami správania a učenia, pracujeme s deťmi a dospelými s traumami, smútkom, vyhorením a depresiou.
Vaše centrum existuje už pomerne dlho. Za ten čas ste vyliečili mnoho Vašich klientov. Prezradili by ste nám príbeh vyliečeného klienta, ktorý sa Vám najviac vryl do pamäti?
Tešíme sa zo všetkých úspechov našich klientov, pretože najväčšia zásluha je práve ich. Je mnoho dôvodov pre radosť. Zo všetkých klientov si pamätám hlavne na toho prvého, nielen preto, že bol úplne prvý, no bolo to náročné a stretávali sme sa pravidelne rok a pol. Dnes žije plnohodnotný spokojný život bez úzkostí a prejavov posttraumatickej poruchy.
Nemáme možnosť dostať sa do košického centra na arteterapiu. Vieme si takúto terapiu absolvovať aj z pohodlia nášho domova? Ako na to?
Dnes sa mnoho vecí robí cez Skype alebo internet. Ja na to, aby som svoju prácu mohla robiť kvalitne, potrebujem osobné stretnutia. Existuje však mnoho možností, ako sa kreatívne odreagovať a zrelaxovať. Naša FB stránka chatkošice je plná arteterapeutických alebo tanečno-pohybových aktivít, no ak máme záujem o terapiu, potrebujeme k tomu edukovaného terapeuta. Ak ide o relax, je jedno, čo budete robiť, pokiaľ to bude to, čo vás baví a dokážete pri tom vypnúť myseľ či už ide o okopávanie záhradky, pečenie, prechádzky v prírode alebo počítanie kachličiek na stene.
Linde ďakujeme za poskytnutý rozhovor.
Ak ťa bavia články zamerané na starostlivosť o duševné zdravie, určite stojí za prečítanie aj tento:
Najčastejšie problémy vo vzťahu a ich riešenie. Čo radí psychológ?
