Rozoznávať hoaxy od pravdy je v dnešnej dobe čoraz ťažšie. Ako rozpoznať falošnú správu od tej pravej? Ako nenaletieť klamstvám, ktoré nám médiá strkajú popod nos? Martin Maška, projektový manažér European Youth Press, nám prezradí, čo znamená kriticky myslieť a ako sa to dá naučiť.
Martin Maška – je office a projektový manažér v Európskej mládežníckej organizácii European Youth Press. Je držiteľom magisterského titulu v odbore politológie a diplomu v oboru žurnalistika. Od roku 2008 pôsobí v oblasti médií a verejnej komunikácie. Má skúsenosti s prácou na európskej úrovni a ako organizátor, školiteľ, alebo účastník sa podieľa na mnohých národných a nadnárodných projektoch a školeniach. Martin sa venuje témam ako je mediálna a informačná gramotnosť (napr. mediálny „jazyk“ a ako ho dekódovať), mediálne inovácie a (medzinárodná) spolupráca, spoločenská zodpovednosť médií a kultúrna diplomacia. Medzi jeho ďalšie záujmy patrí Európska integrácia, história, účasť mládeže vo verejnej sfére a ochrana životného prostredia. Martin tiež spolupracuje s Európskym dialógom na Slovensku a Národným inštitútom pre sociálnu integráciu v Litve.
Ako by ste charakterizovali kritické myslenie? Prečo je pre nás dôležité, aby sme v 21. storočí, v storočí technológií, vedeli kriticky myslieť?
Kritické myslenie neznamená kritizovať médiá a rôzne digitálne technológie, ktoré nám sprostredkovávajú informácie. Znamená odstup od informácií, ktoré neprijímame len tak, ako sú nám prezentované, ale premýšľame o ich obsahu, pôvodu a kontextu. Znamená to, mať oči stále otvorené a pýtať sa na otázky typu „Je to naozaj takto?“, „Aké môžu byť dôvody zverejnenia?“, či „Ako by to prezentovala druhá strana?“.
Rozvoj kritického myslenia je skôr aktivitou v obore psychológie. V rámci našich aktivít sa zameriame predovšetkým na metódy, ktoré ľuďom pomáhajú kritické myslenie stimulovať. Ide o obsahové analýzy (napr. sémantické), analýzu kontextu, vyhľadávanie a overovanie informácií, či odhaľovanie falošných správ. Technológie nám uľahčujú život, ale často za cenu straty odstupu. Ľudia príliš často veria tomu, čo im prezentujú politici, televízia, alebo influenceri na sociálnych sieťach a vnímajú to ako danú vec. A práve preto, že žijeme v storočí technológií, je dôležité pestovať kritické myslenie.
Ak nebudeme dostatočne kritickí, aký dopad to bude mať na náš okolitý svet? Čo všetko sa môže stať, ak podľahneme hoaxom?
Pokiaľ úplne stratíme kritické myslenie, staneme sa iba bábkami v rukách tých, ktorí chcú manipulovať s verejnosťou. Celá spoločnosť by sa zmenila, lebo by sa vytvorila ešte väčšia priepasť medzi vplyvnými a tzv. mlčiacou väčšinou. Stratili by sme, ale aj možnosť vidieť svet taký, aký naozaj je. Tak, ako počas studenej vojny by sme uverili tomu, že všetko je čiernobiele, no pravda je vždy niekde uprostred. Keby sme neboli kritickí, nemohli by sme byť ani inovatívni. Ako by to potom so svetom dopadlo, to si radšej ani nechcem predstaviť. Podľahnutie hoaxom je tiež nebezpečné, lebo skresľujú realitu a môžeme na ich základe urobiť zlé rozhodnutia. Hoaxy tiež môžu viesť k hádkam a narušiť medziľudské vzťahy.
Kto vytvára hoaxy a za akým účelom sa vôbec vytvárajú? Aký je z nich profit?
Účelom hoaxu je vytvoriť paniku okolo neexistujúceho problému a v niektorých prípadoch niekomu spôsobiť škodu. To platí najmä pre hoaxy, ktoré lákajú z ľudí peniaze. Vytvoriť ich môže prakticky ktokoľvek, záleží na ich forme a obsahu. To znamená, že s hoaxami sa stretávame v rámci politického súperenia, nekalých hospodárskych praktík, propagandy, finančných podvodov, a pod. Najstarším príkladom sú reťazové listy. Hoaxom sú ale aj príbehy tzv. čiernej sanitky – urban legends. Ich cieľom je ale skôr pobaviť.
Ako vieme rozpoznať, ktorá informácia, resp. správa z médií je pravda a ktorá len klamstvo?
Vo veľa prípadoch stačí len použiť zdravý rozum, lebo už vzhľad webovej stránky, neexistencia zdrojov, nekvalitné fotomontáže, či čudné infografiky môžu hocičo napovedať. Niekedy je, ale potreba nad informáciou, či správou viac premýšľať a overiť si ostatné zdroje a kontext. Klamlivé informácie nie sú žiadna novinka, zoberte si napr. Rukopis královédvorský a Rukopis zelenohorský. Spor o ich pravosť trvá od roku roku 1817 prakticky dodnes.
Ktorým médiám môžeme veriť a na ktoré by sme si mali dať pozor?
Stále platí, že verejnoprávne médiá sú dôveryhodné. Tiež nájdeme médiá, ktorá majú za hlavný cieľ produkovať len kvalitný a spoločensky zodpovedný obsah. Vždy je, ale treba mať na pamäti, že každý môže urobiť chybu, úmyselnú, alebo neúmyselnú. Problém nastáva vo chvíli, kedy médiá, aj verejnoprávne, podliehajú tlaku politikov či biznisu, alebo nastavujú svoju vlastnú agendu.
Je treba sa mať na pozore pred tzv. alternatívnymi médiami. Niekedy už na prvý pohľad nevyzerajú seriózne, niekedy sú na profesionálnej úrovni. Len ich obsah už profesionalite neodpovedá. Vždy je treba médium preskúmať – ako sa prezentuje, kto sú autori, či sa preukázateľne nejedná o dezinformačné médium, aká je adresa (napr. abcnews.go.com je oficiálna adresa, ABCnews.com.čo bola falošná). Osobne by som neveril webu, ktorý sa volá Aeronet, ale o lietadlách tam toho veľa nie je (podľa BIS a MV ČR je to dezinformačný web šíriaci ruskú propagandu). Problém môže byť aj opačný. Česká členská organizácia European Youth Press bola obvinená zo šírenia ruskej propagandy. Obvinenie bolo založené len na jednom zdroji a nikdy sa nepotvrdilo. To znamená, vždy použite aspoň dva, alebo radšej tri zdroje.
Existujú aj médiá, ktorá sú satirické. A vôbec to nezakrývajú. Príkladom je Die Tagespresse v Rakúsku – má kvalitnú grafiku a vyzerá ako tradičné médium. Je to ale satira, všetko je tam pre zábavu. Problémom je, že niekedy aj politici zdieľajú obsah týchto médií bez toho, aby si ich overili. Nie je to tak dlho, čo sme za najhoršie médiá považovali bulvár. To dnes už neplatí a trúfam si tvrdiť, že bulvár je dokonca úprimné médium, ktoré sa na nič nehrá a ľudia väčšinou vedia, že je potreba sa na obsah bulváru dívať s odstupom – a kriticky.
Existuje vôbec nejaká prevencia, ako by sa dalo zabrániť tvorbe mylných správ a pomôcť tak pravde von, predsa len žijeme v demokratickej krajine…
Nie, prevencia v tomto ohľadu neexistuje. Vždy sa nájde niekto, kto bude dezinformovať, aj keby to bolo nelegálne. Môžeme mať imunitu voči manipulácii, nenechať sa ovplyvniť mylnými správami a dezinformáciami. Nemyslím si, že absencia prevencie by bola zlá. Koniec koncov, je to aj existencia mylných správ, vďaka čomu nezabúdame na dôležitosť kritického myslenia, etiky a spoločenskej zodpovednosti médií.
European Youth Press je Európska mládežnícka organizácia. Zastrešuje viac ako 60 000 individuálnych mladých mediálnych pracovníkov v 27 členských organizácií z EÚ a susedných krajín. EYP organizuje podujatia pre mladých novinárov, podporuje mediálnu a informačnú gramotnosť, zaoberá sa e-participáciou mládeže, kladie dôraz na dôležitosť médií pre mládež a slobodu tlače v Európe a zúčastňuje sa diskusií o mediálnom vzdelávaní a mediálnych politikách v celej EÚ. EYP pomáha členským organizáciám v rozvoji a koordinácii projektov a poskytuje kontaktné fórum a vzdelávacie semináre pre multiaplikátorov. Cieľom celej siete EYP je podporovať nestranné a nezávislé médiá a inšpirovať mladých ľudí k tomu, aby sa aktívne zapojili do médií a občianskej spoločnosti. V neposlednom rade EYP prispieva k medzikultúrnej výmene v Európe sprostredkovaním priamych kontaktov medzi mladými novinármi a ostatnými mediálnymi pracovníkmi prostredníctvom medzinárodných aktivít.
