Speváčka Beyonce v pesničke Pretty Hurts spieva: „Dokonalosť je choroba národa. Krása bolí. Svetlejšie vlasy, plochý hrudník, v TV hovoria, že väčšie je lepšie. Vougue hovorí, že tenšie je lepšie..“ Snažíme sa o dokonalú krásu. Každá po svojom. Každá do vyčerpania. Beh do nekonečna. Dostali sme sa do štádia, kedy potrebujeme najviac opraviť dušu a nie telo. Prečo sa mať rada, prečo byť prirodzená a ako na to sa dozvieš v tomto článku.

 

O ženských „rezervách“, striach a celutitíde

Raz som bola na Stand Up Comedy Show v Trnave a páčila sa mi tam jedna komička, ktorá rozprávala o ženských mindrákoch z postavy. Jej stand up bol vtipný, zábavný, a pritom vôbec nie ľahkovážny ako si mnohí z nás myslia, že práve to je hlavná črta stand up show. Pani komička povedala, „Keď idete do Kaufladnu a máte zľavu, že 1+1 alebo 100 ml zadarmo, tak všetci to „žerú“ a berú do košíka. Ja mám tiež nejaké to kilo navyše, tak prečo ma spoločnosť nežerie, há? Však zopár kíl to je ako bonus navyše, nie? Prečo ma nepovažujú za peknú, keď ponúkam takéto bonusy naviac! To mám byť vychrtlá ako moja kamoška fitnesáčka, aby ma ľudia brali vôbec na vedomie?“ Aby sme uviedli veci na správnu mieru, pani komička mala postavu ako klasická žena zo Slovenska, typu: „Je to fajn, a mám aj menší „2-3 kg bonus“ pre teba“, chápeme sa? J Je tam ešte rezerva na zlepšovanie, ale vyzerala byť zdravá, spokojná a čo je v dnešnej dobe takmer nepredstaviteľné, vyrovnaná s tým ako vyzerá. Šťastná. Je šťastná, keď sa pozrie do zrkadla, hoci vie aj o tej rezerve, aj o striach, celulitíde, aj o tom, že ju fitko nebaví a strukovinový šalát je s kamoškami na pracovnom obede ako za trest. Vie aj to, že ľúbi rezeň a ju ľúbi jej Chlap, s ktorým chodia do kina i na povinnú návštevu ku svokrovcom. A vie aj to, že keby ju chcel, nedajbože, ten jej Chlap vymeniť za novší model s klipami vo vlasoch, pernamentným make-upom a štíhlymi stehnami (bez celulitídy), tak by prišiel o veľa. Prišiel by o radosť, lásku, vyrývanie, hnev, hádky, a potom to pekné uzmierovanie, prišiel by o ňu a jej nádhernú ľudskosť. Tá, bábika z 21.storočia má všetko, až na to, čo nás robí ľuďmi. Prirodzenosť.

 

Už nikdy nepôjdem nenalíčená v teplákoch do kaviarne!

A teraz sa na to pozrime z iného uhla. Čo keď vás niekto pochváli, ako pekne vyzeráte, alebo ako vám to dnes sekne? Ako sa väčšinou zachová takmer každá žena? Miesto ďakujem s pekným úsmevom na konci, povie síce ďakujem, ale začne sa zhadzovať, vieš tie moje stehná, musím viac chodiť do ftika, to moje brucho, musím menej jesť, tá pleť, musím ísť ku kozmetičke, tie vlasy, bože, tie vlasy sú strašné..“ A ako sme dospeli k takémuto správaniu? Stačí sa len prejsť po fitku, tie pohľady žien na ostatné ženy, hejtujúce, opovrhované, keď ste tučná, jednoducho im nestojíte za reč. Alebo choďte s kamoškami na kávu do obchodného centra v Bratislave. Čašník použije iný tón ak máte na sebe super make-up a vedľa seba Gucci kabelku, a iný tón použije pre tie teplákové, nenalíčené slečny, ktoré len rýchlo vybehli z domu po svoju rannú kávu. A tá káva potom chutí akosi horkejšie.. Toto sa nepatrí. Toto sa nenosí. Nezapadáš. Schudni. Buď krásna. Nie, to je málo. Buď dokonalá. Pozri Instagram. Inšpiruj sa a nasleduj. Začarovaný, nikdy nekončiaci sa hon za trendom super ženy 21.storočia. Amber Starks, sa podelila o svoju teóriu na tému „krása“  na konferencií TEDx a veru musím s jej názormi len súhlasiť. Sme stále bombardované tým, že nie sme pekné, až sa to stalo pre nás normálne byť nešťastné z toho, ako vyzeráme. Myslím si, že veríme v to, že budeme perfektné a atraktívne len pokiaľ „toto“ bude väčšie, alebo menšie, užšie, svetlejšie, tmavšie, ale pravda je taká, že vy všetky ste krásne, odkazuje ženám Amber.

 

Ak nepatríš do štandardu, nepatríš tu vôbec.

Kiež by mohla Amber Starks prehovoriť do duše každej nešťastnej teenegerky žijúcej v tejto dobe plnej nenormálnych nárokov. Možno by sa mohlo tak predísť bizardnému trendu, ktorý ovládol v posledným mesiacoch Ameriku. Každý mesiac desaťtisíc dievčat a žien zadá do google prehliadavača „Am I ugly?“ (Som škaredá?). Len 13 ročná Faye žijúca v Denveri nenašla dostačujúcu odpoveď na internete a tak vytvorila video, ktoré zverejnila na youtube. Bola nedeľa večer, Faye sa nalíčila, posadila na stoličku pred monitor a položila otázku, som pekná alebo škaredá? O pár minút po zavesení na internet sa začali objavovať prvé komentáre, niektoré boli dehonestujúce, opovrhujúce, podaktoré zasa pozitívne. Doposiaľ obdržala 13 000 komentárov. Tento trend začalo nasledovať i mnoho dievčat a žien po celom svete. Desivý je fakt, že najdôležitejšie je dobre vyzerať, mať krásne črty po rodičoch a štandardnú postavu, lebo práve TO je pekné, lebo len TO môže byť krásne. Vráťme sa ešte nachvíľku ku prejavu Amber Starks, ktorá je mimochodom černoška. Vo svojom prejave hovorí, že štandard krásy je kultúrny konštrukt, tzn., že je to akási zbierka ideí a myšlienok o kráse, ktorú vytvára každá generácia.  „Vidíte to, my sme kultúra, my rozhodujeme o tom, čo je krásne a čo nie, my udávame cestu. Dokonca rozhodujeme aj o banalitách ako napríklad o tom, aká veľkosť topánok bude trendy. Vytvárame nereálnu hierarchiu krásy. A tým potláčame do úzadia veľké skupiny ľudí, ktorí sú na okraji „krásnej“ spoločnosti, čo je v dnešnej modernej demokratickej dobe neprijateľné.“ Ďalej sa Amber vracia do spomienok z detstva a pokračuje. „Keď som mala asi 6, chcela som byť veľmi krásna, pretože som vedela, že je to veľmi dôležité. Bola som nešťastná, že môj vzhľad sa nezhoduje s mojou predstavou o kráse. Naučilo ma to, že nie som TEN štandard, ktorý sa očakáva. Viete, mám čiernu pokožku, kučeravé vlasy, tmavé oči, veľké pery. A čo je dnešný štandard? Beloška, najlepšie Európanka, s blond dlhými vo vetre vejúcimi vlasmi, modrými očami, dlhými nohami, štíhlým driekom ale stále so sexi krivkami. Je heterosexálka, nežná, krásná, jednoducho štandard, ktorý sa od spoločnosti očakáva.  Myslím, že je prirodzené chcieť byť krásna, je to v našich génoch a je to normálne chcieť cítiť sa krásne. Sme kritické bytosti, ktoré majú možnosť rozhodnúť sa a zaujať stanovisko, a preto si myslím, že len my máme silu rozhodovať o tom ako sa budeme cítiť. Či krásni a či škaredí.“

 

Malé sebavedomie rovná sa veľa problémov

Existujú ženy ako komička s bonusovou rezervou, tie sa radia do skupiny šťastnejších a potom sú tu ženy, ktoré žijú celý čas v neistote. Majú strach z nedokonalosti, z toho, že nie sú pre okolie dosť dobré, lenže čas, narodené deti, starosti z práce, to sú všetko životné míľniky, ktoré sa odzrkadlia na našej duši i na našom tele. Vždy budeme nejako a niečím „poznačené“. Ale to je úplne v poriadku. To je prirodzené. Buďme hlavne zdravé a šťastné. Žiť v neistote je veľmi nepríjemné, hovorí o tom aj Meagan Ramsey vo svojom prejave „Why thinking you’re ugly is bad for you“. Tvrdí, že šesť z desiatich dievčat sa rozhodne, že niečo neurobia, pretože si nemyslia, že vyzerajú dostatočne dobre. Poukazuje na to, že sa nejedená len o triviálne činnosti. Pokiaľ budú ženy nesebavedomé a nebudú mať odhodlanie vykonávať prácu, bude to mať veľký dopad ako tak na ich osobný rozvoj tak aj rozvoj spoločnosti. Tiež tvrdí, že uvažovanie o sebe ako o nedostatočne krásnej osobnosti je škodlivé pre zdravie. „Ženy s nízkym sebavedomím vykonávajú menej fyzickej aktivity, jedia menej ovocia a zeleniny, sú ľahšie ovplyvnené ľuďmi okolo nich, takisto sa u nich zvyšuje riziko depresie. Vznikajú aj ďalšie riziká napríklad užívanie alkoholu, drog, crash dieting, no môže to prerásť až v chorobné „opravovanie“ tela – kozmetické chirurgie. Na záver dodáva, že musíme začať posudzovať ľudí na základe toho, čo robia, nie podľa toho ako vyzerajú. Jedine tak môžeme predísť sebapoškodzovaniu osobnosti a môžeme si vybudovať zdravé sebavedomie.

 

Femme fatale s chrobákom v hlave

Všetci poznáte Evelin z telky však? Naša slovenská femme fatale komička a herečka má u mňa veľká obiv. A prečo? Pretože je ženská, ľudská a prirodzená a presne taký bol aj jej komentár pod fotkou, kde bola len v plavkách: „Stále sa učím príjmať to aká som a zlepšovať sa a nezblázniť sa, keď ma niekto vyhejtuje z podoby. Niekedy si hovorím, že keď Pán Božko každej žene dával do vienka intuíciu alebo ten náš „šiesty“ zmysel, prihodil nám aj Chrobáka do hlavy, ktorý sa volá „nie som dosť dobrá“. Ja si myslím, že žena bez mindráku akoby ani nebola ženou. A, samozrejme, aj ja ich mám a koľko!. Len viete, čo je podľa mňa podstatné? Či toho nášho Chrobáka zabijete, alebo sa ho snanžíte aspoň omráčiť, alebo ho kŕmite, aby donekonečna rástol.“ Napísala pár slov, ale napísala ich po žensky, po ľudsky, prirodzene, pre ženy, ktoré sú rovnakého druhu. Pre ženy, ktoré presne také chcú byť, len im chýba sebadôvera. A preto som pre vás pripravila ešte zopár ďalších tipov. Prvý: Ako tvrdí Amber „nie je to o štandarde krásy, ale o diverzite krásy“. Krása je rozmanitá a má viacero podôb, preto majú rovnaké právo cítiť sa krásne aj tie 185 cm baby s dlhými nohami a štíhlym driekom, aj baby o pár desiatok cm menej. Právo cítiť sa krásne majú všetky, či černošky, aziatky, či sú z Grónska alebo z Afganistanu. Krásne sú aj tie s jazvami po operácií, so striami po pôrode, s celulitídou i s kockami na bruchu. Krásne sú všetky, ktorým niečo chýba, zopár vlasov, jeden prsník, celá ruka alebo aj tie, ktoré majú o čosi viac ako napíklad invalidný vozík. Za druhé pokúsme sa vymeniť všetky negatívne myšlienky o našej kráse za tie pozitívne. Skúsme myslieť o sebe „v dobrom“. Dosiahneme to len tak, že to budeme neustále praktizovať. A za tretie, jedine vy ako jediná osoba v celom šírom vesmíre môžete milovať samú seba tak ako nikto iný. Toto právo, tento pocit, vám nikto ukradnúť nemôže. Voľba zaleží len na vás. Milovať alebo nenávidieť? Ešte nerobte závery. Choďte ku zrkadlu, pozrite sa na seba a odpoveď sa vám ponúkne sama 🙂 .