Keď sa spoja dve mladé baby, ktoré sú odhodlané urobiť osvetu, môže z toho vzniknúť jedine niečo dobré! Sima a Janka v rovnakom čase prežívali svoje najväčšie životné krízy, po ktorých si povedali, že potrebujú dobiť baterky sebe aj zemi. O pár mesiacov neskôr vznikla Baterkáreň – miesto, ktoré mení ľuďom pohľad na svet.
Baterkáreň je komplexným komunitným priestorom, ktorý sa snaží motivovať, inšpirovať a vzdelávať ľudí k udržateľnejšiemu a uvedomelejšiemu životu. V Bakerkárni pod jednou strechou nájdete obchodík s výrobkami pre ekologickú a bezobalovú domácnosť, charitatívny „sekáč“, požičovňu vecí, miesto rôznych kurzov, prednášok a „swapov“, a dokonca si v nej odpočiniete pri káve či čaji. Toto miesto pre udržateľný život srší pozitívnou energiou a nabáda k spomaleniu a upokojeniu sa. To, čo v Baterkárni určite nenájdete je zhon, stres a uponáhľanosť.
Na úvod nám prezraďte, ako vznikla Baterkáreň? Koho to bol nápad?
SIMA: S Jankou som chodila do školy, potom sa naše cesty rozišli. Občas sme sa pozdravili, stretli sa pri káve alebo na nejakom proteste. Rozmýšľať nad spoločným podnikaním sme začali v decembri 2018, keď sme obe riešili väčšie životné i profesijné krízy. Chceli sme vytvoriť komplexný priestor, kde by sa ľudia jednoducho cítili dobre, a tak vznikla Baterkáreň. Je to miesto, kde ľudia môžu dobiť baterky zemi i sebe uvedomelým nákupom, pomocou iným, stretávaním sa s členmi komunity a spoznávaním a učením sa nových vecí. Uvedomujeme si, že zmena životného štýlu nie je jednoduchá. Preto sme sa rozhodli ľudí inšpirovať, povzbudzovať ich a učiť, ako na to.
V Baterkárni organizujete aj množstvo zaujímavých podujatí. Dnes tu máte napríklad skúšanie a nadstavovanie nosičov a šatiek, však?
SIMA: Náš priestor slúži aj na prezenčné účely a stretávanie sa. Ľudia za nami sami môžu prísť s nápadom usporiadať niečo zaujímavé a my im rady pomôžeme. Takejto iniciatíve sa veľmi tešíme. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade; nápad usporadúvať stretnutia, kde si mamičky môžu nadstavovať a skúšať šatky a nosiče prišiel práve od ich samotných. Dnes ide o relatívne populárnu udalosť, ktorá sa koná raz-dvakrát do mesiaca.
JANKA: Veľmi nás prekvapilo, ako si nás mamičky obľúbili. Vyhovuje im, že si u nás posedia pri káve, nachvíľku si oddýchnu a nakúpia napríklad pracie prostriedky do vlastných obalov, zatiaľ čo sa ich deti zahrajú v našom detskom kútiku s hračkami z druhej ruky.
Obe pochádzate z Trnavy, viete nám povedať, nakoľko sú Trnavčania ekologickí? Bádate na ich správaní za tie roky nejakú zmenu k lepšiemu?
JANKA: Ľudia sú ekologickému správaniu otvorení, no odrádza ich množstvo času a energie, ktoré si udržateľnejší život prirodzene vyžaduje a častokrát nevedia, kde a ako začať. S niektorými sa stačí porozprávať, niečo ich naučiť, ukázať im alternatívy a to ich motivuje.
SIMA: Ja sa na to pozerám z dvoch uhlov. Ten prvý sa týka životného štýlu. Ľudia nemajú čas, a tak vyhľadávajú to najrýchlejšie riešenie. Idú do obchodu, zoberú jedlo zabalené v plaste, utekajú domov a v zhone zjedia svoju večeru. Žijeme tak rýchlo, až si nestíhame uvedomovať, aký dopad a vplyv má naše správanie na životné prostredie. Druhý rozmer sa týka jednorazovosti a škodlivosti plastov. Plastový obal má v skutočnosti životnosť približne desať minút alebo do kým nezjeme spomínanú večeru, no v prírode sa bude rozkladať niekoľko stoviek rokov, čo vôbec nie je v poriadku.
Slováci sa však voči prírode nesprávali takto neohľaduplne vždy, či?
SIMA: Spomeňme si na naše staré mamy. Vždy chodili do obchodu so sieťovkou, v ktorej si niesli sklenenú fľašu, do ktorej si pravidelne čapovali mlieko. Keď sa minulo, umyli tú istú fľašu a išli znovu do obchodu s vlastnou sieťovkou. Naše zmýšľanie sa zmenilo až po otvorení hraníc, vtedy trh podľahol marketingu. Náš pohľad sa zmenil zo „sme spokojní”, na „nebolo nám dopriate, tak teraz si to kúpime”. Myslím, že ešte doposiaľ máme v sebe ten pocit zakorenený. Chceme viac a viac, lebo ešte stále sa cítime, že nám je odopreté a že si zaslúžime mať všetko, čo chceme.
Takže si myslíte, že politický režim a ekologické správanie idú “ruka v ruke”?
SIMA: Či príde zmena správania alebo nie, určite závisí aj od najbližších politických volieb. Bohužiaľ, veľa ľudí dokáže niečo zmeniť až vtedy, ak im je takáto zmena prikázaná legislatívou. Štát musí byť schopný ľuďom ukázať, že sa dá naozaj žiť ekologickejšie, musí hovoriť o tom, že je to jednoduché a nie náročné, nehovoriac o propagácii, ktorá s tým súvisí. Netvrdím, že sa takýmto postupom z nás stane 100% čisté Slovensko, možno sa potom zlepšíme iba o 5%, ale aj to je viac ako nič.
JANKA: Ak nebude zmena zastrešená zhora a nebude celoplošná, jej dopad bude oveľa menši.
SIMA: Preto je veľmi dôležité, aby sme si rozmysleli, komu dáme v najbližších voľbách hlas. Pozrime sa, či náš kandidát má vôbec záujem riešiť ekologické problémy, či sa v takejto sfére už angažoval, či sa o environmentálne témy vôbec zaujíma. Nehovorím, aby sme teraz dopodrobna študovali politické programy, len skúsme otvoriť oči a zamyslieť sa. Náš hlas je dôležitý.
Vegánstvo tiež súvisí s ochranou životného prostredia. V Trnave ma veľmi prekvapilo, ako sa ujal projekt Zelená jedáleň. Do školských jedální pripravujú vegetariánske aj vegánske jedlá, ktoré idú veru na „dračku“. Myslíte si, že sa mladí ľudia dajú lepšie ovplyvňovať ako staršia generácia?
JANKA: Keď sme boli stredoškoláčky my, nebola taká osveta ako je dnes. Síce sme sa učili o skleníkových plynoch, ale pre nás to bol príliš abstraktný pojem. Vďaka sociálnym sieťam sa k mladým ľuďom dostávajú informácie rýchlejšie. Dnešní stredoškoláci sa viac ozývajú, chodia na protesty, zúčastňujú sa konferencií, berú to naozaj vážne.
Akú úlohu zohrávajú v tomto influenceri?
SIMA: Influenceri ako napríklad Natália Pažická majú veľký dosah, no ich publikum tvoria stále najmä mladí ľudia. Čo sa ostatných generácií týka, každé mesto má lokálneho influencera, či už je to mestská stránka alebo stránka primátora, prípadne lokálnych poslancov. Osobne vnímam ako extrémne dôležité, aby si títo ľudia boli vedomí, že treba niečo robiť, že mestá sa otepľujú, že je treba klásť dôraz na odpadové hospodárstvo a tieto informácie ďalej komunikovali cez sociálne siete. Ľudia sa vedia rýchlejšie zmeniť, pokiaľ dostanú impulz zhora, od nejakej autority.
JANKA: Pre ľudí je dôležitá komunita, v ktorej žije a pokiaľ vnímajú, že tá komunita na niečom spoločne pracuje, zmena je pre nich prístupnejšia. Navyše, pokiaľ človek vidí, že pre neho komunita niečo robí, niečo mu ponúka, rád sa na tom zúčastní.
Ako pracuje s komunitou Baterkáreň?
JANKA: Baterkáreň je komunitným priestorom a komunita je pre nás veľmi dôležitá. Ponúkame ľuďom miesto, kde sa môžu stretávať a porozprávať. Prostredníctvom pravidelných swapov majú možnosť povymieňať si napríklad oblečenie, knihy, rastlinky, či hračky. Ďalší rozmer je charitatívny, dávame ľuďom možnosť pomôcť hneď niekoľkokrát. V našom charitatívnom „sekáči“ si napríklad kúpia oblečenie, ktoré priniesol iný člen komunity (takže ho zachránia pred vyhodením) a finančný príspevok putuje vybranej organizácii. Okrem toho sa snažíme ľudí motivovať k pomalšiemu a uvedomelejšiemu životu nielen kurzami a prednáškami, ale aj predajom výrobkov, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Nájdu u nás čapované čistiace prostriedky, prírodnú kozmetiku a rôzne alternatívy k jednorazovým výrobkom a produktom do domácnosti.
SIMA: Každý z dodávateľov bol vyberaný naozaj starostlivo. Spolupracujeme s ľuďmi, ktorých poznáme a ktorým veríme a so spoločnosťami, pre ktoré je dôležitý environmentálny a sociálny rozmer. Môže sa zdať, že máme menej produktov, no pre nás je dôležité ľudí odbremeniť od „paralýzy výberu“ a ponúkať im produkty, ktorým veríme.
SIMA: Momentálne pracujeme na spustení Požičovne vecí, prostredníctvom ktorej chceme komunitu motivovať k „nenakupovaniu“ vecí, ktoré potrebujeme len občas. Je zbytočné, aby sme mali všetci doma napríklad vlastný stan, ktorý použijeme raz za rok. V požičovni nájdete napríklad športové potreby, spoločenské hry či potreby na cestovanie, ktoré si za symbolický poplatok požičiate vtedy, keď to naozaj budete potrebovať.
SIMA: Všetko dokopy tvorí komplex, ktorý sa snaží poskytovať čo najviac informácií a možností na to, aby zmena životného štýlu na menej dopadový bola čo najjednoduchšia.
Janke a Sime ďakujeme za rozhovor a prajeme im veľa pracovných i súkromných úspechov!
Ak sa ti páčia články o ekologickom spôsobe života, odporúčame ti prečítať aj tento:
Podstatné je urobiť prvý krok. Rozhovor o zero waste spôsobe života
