Monika Tomčalová je slovenská dizajnérka, ktorá sa živí tvorbou fetiš spodnej bielizne. My sme sa s ňou porozprávali o tom, prečo ľudí láka prekračovať ich sexuálne hranice a či je to vôbec zdravé a normálne. Veľmi príjemný a otvorený rozhovor, ktorý vám možno dodá odvahu aj trošku zaexperimentovať.
V rozhovore s Monikou Tomčalovou sa dozvieš:
Kedy sa v nás prebúdza fetiš a či je to vôbec zdravé?
Kto sú fetišisti a či ich vieme na prvý pohľad spoznať?
Do akej miery je slovenská verejnosť otvorená fetišizmu?
Ako prebieha výroba fetiš spodnej bielizne?
Monika Tomčalová je slovenská dizajnérka žijúca v Londýne tvoriaca erotické spodné prádlo pre ženy, fetish kostýmy a aj nezvyčajnú bižutériu. Svojou prácou sa snaží pretvárať ženy na zvodné bohyne a ponúka tým nový pohľad na fetišizmus. Miluje farby a zmyselné materiály a nezvyčajné strihy, ktorými zvýrazňuje ženské krivky. Svoju prácu začala v roku 2016, kedy jednoduchá klietková podprsenka odštartovala jej kariéru. Momentálne úzko spolupracuje s fetiš scénou v celej Európe, organizuje prehliadky, pop-up shopy a fotenia.
Monika, ty sa venuješ výrobe tak trošku “inej” spodnej bielizne – fetiš bielizne. Keď príde reč na to, čo ťa živí, ako odpovedáš? Je to predsa len téma, ktorá je pre mnohých ľudí tabu.
Som veľmi priamočiara a úprimná osoba, čiže to, čím sa živím, nie je tajomstvom či už pre rodinu, priateľov alebo známych. Ľudia sú väčšinou mojou prácou nadšení, pretože je to niečo iné, umelecké a navyše sa táto téma týka každého. Často ich moja práca zaujíma a chcú vedieť viac. Keďže s fetiš scénou sa moja umelecká tvorba spája už niekoľko rokov, zdá sa mi táto práca ako každá iná.
Mať fetiš, ešte neznamená byť zvrhlý, však? Ako by si opísala fetišizmus?
Fetiš je viazanosť na nejaký predmet alebo aktivitu, ktorá v nás vyvoláva sexuálne vzrušenie alebo túžbu. Myslím si, že všetci máme niečo iné, čo nás dokáže rozpáliť. Úchylky sú často spojené s detstvom a s tým, ako sme vyrastali. Často nejaké nesprávne aspekty vo výchove vnímame ako formu lásky, ktorú potom neskôr vyhľadávame aj v sexuálnom živote. Ako vyštudovaná psychologička vám môžem dať podrobný rozbor (smiech).
Ako si mám predstaviť fetišistu? Viem ho napríklad rozoznať na ulici? Akí sú to ľudia?
Sú to úplne bežní ľudia, ktorých stretávame všade okolo seba, s obyčajnými životmi, ktorí sa prichádzajú odreagovať do vzrušujúceho a fantazijného sveta, kde je všetko dovolené a kde môžu byť svojim ‘alter egom.’ Povedala by som, že čím viac majú život v zabehnutých koľajách, tým viac sa snažia vykoľajiť z toho bežného stereotypu. Myslím si, že je zdravé byť tak trochu ‘úchylný’ a všetko by malo byť dovolené, ak pritom neubližujeme druhej osobe.
Priznať si svoje chute a sexuálne predstavy patrí k zdravej intimite. Myslíš, že tvoja bielizeň búra stereotyp v spálni a pomáha ľuďom nachádzať samých seba?
Jednoznačne. Od začiatku sa snažím dodať ženám sebavedomie a odvahu k tomu, aby boli sexuálne a hravé. Myslím si, že sexualita žien je zobrazovaná veľmi čiernobielo. Buď majú byť slušné, alebo takpovediac ‘štetky’. Nie je tam nič medzitým. Svojou tvorbou by som chcela ženám ukázať, že môžu byť sexy, pritom si vážiť samé seba a cítiť sa, ako bohyne v mojom prádle, a to bez ohľadu na postavu, alebo krivky. Na mojich prehliadkach preto nájdete sebavedomé a krásne ženy s rôznymi typmi postáv, ktoré majú rady samé seba, užívajú si svoju sexualitu a je to na nich aj vidieť.
Pôsobíš v Londýne. Do akej miery je spoločnosť otvorená sexuálnych fantáziám. V čom sú Angličania od nás odlišní?
Londýn je veľmi multikultúrny preto by som nepovedala, že sú to len Angličania, ale je to skôr taký európsky mix. Práve preto je fetiš scéna taká rôznorodá a otvorená. Tým pádom sa ťažko takáto obrovská scéna porovnáva k slovenskej, kde sa deje veľmi málo, aj keď myslím, že sa to pomaly rozbieha. Na druhej strane musím povedať, že Londýn je veľmi otvorený. Málokedy ľudia riešia iných. Je to také typické veľkomesto. Je tu vždy veľmi veľa eventov, parties, marketov, fetiš obchodov. Dopyt po fetiši je tu obrovský.
Kto sú väčšinou Tvoji zákazníci?
Zákazníci sú väčšinou ľudia s fetiš scény, pretože tí vždy potrebujú kostýmy, v ktorých sa môžu predvádzať na rôznych tematických eventoch. Ďalšími veľkými zákazníkmi sú Burlesque tanečnice, ktoré milujú moje farebné kreácie. K mojim zákazníkom tiež patria obyčajní ľudia, ktorí si spríjemňujú svoje intímne chvíle. Okrem toho sem samozrejme patria aj fetiš modelky, striptérky, tanečnice, performerky a aj muži, ktorí radi nosia ženské prádlo.
Nájdu sa medzi nimi aj muži ako Gray z Fifty Shades?
Nemyslím si že muži, ako Christian Gray existujú. Fifty Shades je jedna ‘kinky’ rozprávka. Bohatý, krásny, mladý muž s obrovským “play-room vybavením”.. Neverím, že by neorganizoval orgie a praktizoval sex len so svojou priateľkou. Je určite dobré, že tento filmový trhák dodal ženám trochu sebavedomia uskutočniť svoje tajné želania, nakúpiť si biče, či už čítať erotickú literatúru, ale realita je trošku iná. So sexuálnym partnerom, ktorého stretnete na fetiš evente, nepôjdete zrovna pred oltár, ale skôr do tmavej izby, kde je trošku viac ľudí a počujete švihy biča. Na tom nie je nič zlé, len to, že tento film sa veľmi nedotýka reality. Príbehy pre ženy sú celkovo vždy trošku vyšperkované a vyzdobené happy endom. Aj keď si myslím, že ženy sú natoľko silné, aby realitu zvládli.
Prezradila by si nám, kto zo slávnych osobností si už obliekol tvoju výnimočnú spodnú bielizeň? Alebo kde všade sa dostali Tvoje modely?
Moje modely sa dostali do amerického fetišistickeho magazínu Fet Erotica, na prvú stránku v nemeckom magazíne My Kink, ďalej sa moje kúsky objavili v známom českom pánskom magazíne Esquire. Taktiež v mnohých pánskych a dámskych magazínoch na Slovensku. Moje modely budú budúci mesiac vystavené v luxusnom erotickom showroom-e v Milane. Nie som zvyknutá posielať moju bielizeň celebritám, ale jednou zo slovenských známych bloggeriek, ktorá sa v mojom prádle objavila je Alex Vortex.
Ako prebieha výroba tvojej spodnej bielizne?
Všetky kúsky ručne vyrábam. Vždy najprv nakúpim materiál a až potom tvorím. Návrhy nikdy nekreslím. Veľmi rada by som povedala, že sa oddávam kreatívnym energiám a vyrábam kúsky v pokoji. Musím sa však priznať, že tento rok som bola tak vybookovaná, že väčšinu mojich kúskov som robila pod tlakom s týkajúcim hodinkami za chrbtom. Milujem tvoriť nové projekty fotenia a prehliadky. Mám v sebe nevysychajúci prameň kreatívnej energie.
Berieš zákazky aj zo Slovenska? V prípade záujmu ťa môžeme kontaktovať?
Ako som už spomenula, pracujem pre európsku fetiš scénu. Momentálne je to hlavne Londýn, Praha a Nemecko. Ale jednoznačne beriem objednávky z celého sveta. Predávam svoje limitované kolekcie a okrem toho robím zákazky na mieru. Veľmi rada so zákazníkmi prekonzultujem ich objednávky a dodám im sebavedomia. Veľmi dobre chápem, že nie pre každého je to rutina, ako pre mňa.
Monike Tomčalovej ďakujeme za rozhovor.
