Je pár dní pred Valentínom a ty si zistila, že ťa tvoj partner podvádza. Pred tým, ako začneš panikáriť, nalej si deci vína a poď sa začítať do tohto krásneho a úprimného rozhovoru so spisovateľkou Bajou Dolce. Prebrali sme spolu všetko – od zamilovanosti, cez partnerove nedokonalosti až po zrady, ktoré sa nám zapichnú hlboko do srdca.
Čo sa dočítaš v tomto článku:
Ako sa vyrovnať s nedokonalosťami partnera, keď z nás opadne zamilovanosť?
Čo vedie mužov k tomu, aby boli svojim partnerkám neverní?
Kedy je čas partnerovi odpustiť jeho chyby?
Ako si vybudovať s partnerom opäť dôveru?
Baja Dolce sa písaniu venuje viac ako polovicu svojho života a vášeň pre písanie v nej prepukla v trinástich, keď začala pomáhať v školských novinách. Neskôr si založila vlastný blog, na ktorom pracovala niekoľko rokov a publikovala tam svoje prvé poviedky. Na slovenskom knižnom trhu debutovala v decembri 2018, keď jej vydavateľstvo vydalo prvý diel romantickej trilógie Placebo – s podtitulom Placebo On. V roku 2019 vyšli trilógii dve ďalšie knižné sestry, pokračovanie Placebo Ja a Placebo My. Autorka sa riadi jediným pravidlom: „Kniha bez hlbšej myšlienky je ako človek bez duše.“
Ste spisovateľkou, ktorá píše o medziľudských vzťahoch. Ako podľa Vás vyzerá láska medzi mužom a ženou?
Láska je podľa mňa hlbšie zamilovanie sa. Vo vzťahu spočiatku úraduje zamilovanosť, kedy si zo svojho idola robíme prakticky modlu a sme slepí voči chybám a vlastnostiam, ktoré nám inokedy celkom prekážajú. Ak sa zo zamilovanosti stane láska, vedzte, že tento vzťah bude naozaj silný a trvácny. Láska je to, keď na partnerovi akceptujeme aj jeho nedokonalosti, berieme ich ako jeho súčasť a ani vtedy nemáme potrebu partnera meniť. Berieme ho so všetkým, čo k nemu / k nej patrí. Je to veľmi ťažká otázka, pretože každý z nás môže tento pocit vnímať inak, tak vám napíšem, ako ho vnímam ja. Keď milujem, neviem si predstaviť, že by môj partner nemal byť šťastný. Robím všetko preto, aby som na jeho tvári videla úsmev, aby sme sa dokázali rozprávať ako najlepší priatelia, aby to medzi nami stále milenecky iskrilo a aby sme sa mohli spoľahnúť jeden na druhého.
Po zamilovanosti často zhodíte ružové okuliare a začne nám na partnerovi niečo vadiť. Hovoriť o tom, čo nás vo vzťahu trápi je pre mnohých z nás veľmi ťažké. Máte nejaký tajný recept, ako na to?
Presne ako som už spomínala vyššie. Zamilovanosť rovná sa v niektorých prípadoch slepota, a keď vyprchá, človek zistí, či svojho partnera naozaj miluje, alebo to bolo len pobláznenie. Každý z nás má chyby. Každý z nás sa občas k tomu druhému zachová zle, aj keď nechtiac. Nemám žiadny tajný recept, pretože tento recept poznajú všetci. Volá sa úprimná komunikácia. Ak sa neviem s partnerom úprimne porozprávať, tak je v našom vzťahu asi niečo veľmi zlé. Samozrejme sú určité veci, ktoré sú háklivé a o daných témach sa rozpráva veľmi ťažko, no ak k tomu pristupujeme opatrne, citlivo a najmä s láskou, vieme pomôcť partnerovi, sebe ale aj nášmu vzťahu.
Mám taký pocit, že ak partneri nedajú najavo, čo im vo vzťahu chýba, začínajú to hľadať inde, resp. začnú podvádzať. Aký máte na to pohľad Vy?
To je najväčšia chyba, akú môžeme vo vzťahu urobiť. Ľudia dnešnej generácie sa naučili, že ak je niečo pokazené, radšej to vyhodia a kúpia si nové. Ale prečo je to tak? Jedine preto, že je to jednoduchšie a ten vzťah bol minimálne z jednej strany len povrchný románik. Človek, ktorý naozaj miluje, problém rieši, na vzťahu pracuje a s partnerom sa pravidelne rozpráva. Prečo by človek hneď mal partnera podvádzať? V prvom rade preto, že je sebec, ktorý radšej volí „ľahšiu“ cestu, ktorá mu však život môže ešte viac skomplikovať.
Keď sa žena dozvie, že ju partner podvádza a chce vedieť, prečo to urobil, akou formou od neho dostane túto odpoveď? Mnoho mužov totiž nikdy svojim partnerkám neprezradí, že boli neverní.
Tak v 21.storočí, keď nás v podstate ovládajú technické vymoženosti ako telefóny, televízia a internet, je veľmi veľa spôsobov, ako sa vieme dozvedieť o partnerovej nevere. Žiaľ, sama som si niečím podobným prešla. Bola som mladá, zamilovaná a zrejme aj naivne slepá. Teraz viem, že ten vzťah nebol vôbec vyrovnaný, pretože som do neho dávala viac – viac seba, viac citov, viac všetkého.
Môj partner len bral a nevážil si. To, že mi bol neverný, som sa dozvedela úplnou náhodou – niekto mi poslal správu s dôkazmi. Vtedy ma to zlomilo, no teraz som za to naozaj rada, pretože som sa to dozvedela celkom skoro. Je mi jasné, že to bol človek, ktorý nás oboch poznal, mne chcel pomôcť a môjho bývalého zrejme nechcel „zradou“ nahnevať. Dodnes neviem presne, kto to bol, no som mu vďačná, že mi otvoril oči.
Niektoré kamarátky sa zase o nevere dozvedeli tak, že sa partnerovi „hrabali“ v telefóne, čo nepovažujem za príliš šťastnú voľbu, no tu zrejme platilo to, že účel svätí prostriedky. Mnohé z nich však aj tak v takých vzťahoch ostali, k čomu sa radšej nebudem vyjadrovať, pretože je to hlavne o sebaúcte.
Myslím si, že v drvivej väčšine sa o nevere podvedený partner nikdy nedozvie. V tomto som realista.
Dá sa vôbec partnerovi odpustiť nevera?
Odpoveď za mňa – fyzickú neveru rozhodne nie. Je to najvyššia forma zrady, v tomto som neoblomná. Ale ak sa na to pozriem všeobecne, tak existuje veľa druhov nevier. Sú psychické alebo fyzické. Niekedy ide len o písanie a dvíhanie si ega, niekedy ide aj o fyzické zblíženie. Niekedy ide o jednorázovku a niekedy o pravidelnosť. Mali by sme dávať druhé šance, každý z nás v živote potrebuje dostať druhú šancu, ale je dôležité rozlíšiť, o aký druh nevery išlo. Nevylučujem, že v niektorých prípadoch takýto podraz od partnera vzťahu nielen neuškodí, ale mu aj pomôže. Pri tých ľahších formách sa stále dá s vzťahom pracovať a vylepšiť ho, aby k takémuto niečomu už nikdy nemuselo prísť – na to však treba trpezlivosť a najmä dôveru.
Čo ak sme neverné my – ženy? Vieme odpustiť samej sebe svoje zlyhanie? Dá sa to vôbec?
Jedna otázka ťažšia ako druhá, ale pokúsim sa odpovedať, hoci teraz nepôjdem zo svojich skúseností. Niečo takéto mi je cudzie. Vždy som bola názoru, že ak chcem začať niečo nové, musím ukončiť to staré a ak mám chuť na niečo nové, tak môj aktuálny vzťah asi za veľa nestojí. Ešte som to v živote neaplikovala a ani neplánujem. Poznám pár žien, ktoré majú vzťahy, niektoré aj manželov a rodiny a, žiaľ, sú neverné. Podľa toho, ako o tom rozprávajú viem dve veci – je im to ľúto a nie sú šťastné vo svojich terajších vzťahoch, pretože sa nevedia s partnerom porozprávať.
Často sa v takýchto situáciách snažím pomôcť, poradiť, povedať môj názor, že to nie je správne, že ak nie sú šťastné, tak nech nepokračujú v nefunkčných vzťahoch. Ich odpovede ma však často umlčia a už nemám chuť rozdávať rady tým, ktorí ich vlastne nechcú. Dôvody? Zvyk, stabilita, spoločné bývanie, deti… Rozumiem iba argumentu – deti, ale tie sú vnímavé a cítia, že vzťah ich rodičov nie je harmonický.
Ako sa podľa Vás „lieči“ vzťah, ktorý si prešiel neverou? Čo máme robiť, aby sme ho opäť zlepšili?
V prvom rade je dôležité dozvedieť sa, čo nevernému partnerovi vadí, chýba.Prečo hľadal inde, ak všetko, čo potrebuje má doma – respektíve mal by mať. Niekedy je naozaj chyba aj na strane vernejšieho z partnerov. Berú vzťah ako samozrejmosť, prestávajú sa oň starať, prestávajú sa starať o seba, prestávajú sa snažiť a myslia si, že
bude všetko idylické až na veky vekov. Omyl. Vzťah je ako rastlina. Ak ju nepolievate, zvädne a umrie. Dôležitá je zase raz komunikácia, vzájomné kompromisy, spoločne trávený čas, spoločné koníčky, veľa smiechu a samozrejme aj zdravý sexuálny život.
Ak sa toto všetko vo vzťahu nachádza, nie je dôvod hľadať inde. Potom je dôležité, aby obaja partneri chceli vzťah zachrániť, aby bola snaha u oboch rovnaká. Najviac je však dôležitá dôvera, ktorej nevera určite dala veľmi zabrať. Ak partnerovi dáme šancu, no nebudeme mu dôverovať a stane sa z nás žiarlivá stíhačka, ktorá má presne vystopované, koľko času partnerovi trvá trasa z práce domov, tak nebude šťastný ani jeden z nás a takýto vzťah nemá dlhú trvácnosť.
Čo by ste odkázali všetkým čerstvým single ženám pred najväčším sviatkom lásky – Valentínom? Ako ho prežiť sama a nezrútiť sa?
Valentín je podľa mňa dosť preceňovaný sviatok. Skutoční zaľúbenci ho nepotrebujú, lenže dnešný svet je až priveľmi ovládaný konzumným spôsobom života, a tak sú toho plné obchody, televízia, internet a nútia nás kupovať a kupovať. Podľa mňa to nemá nič spoločné s láskou. Tá by sa mala dokazovať každý deň a nie len 14. februára. Nič s tým však nenarobíme a v ten deň sa všetko zaobalí do záplavy červených srdiečok, darčekov, okázalých kytíc. Zamilované páriky si vyjdú na romantickú večeru alebo nejaký wellness pobyt. Na sociálnych sieťach sa dámy predbiehajú, ktorá dostala väčšiu kyticu alebo ktorá dostala lepší darček, len to, či je ich vzťah naozaj skutočný je otázne.
A teraz k mojej rade pre všetky single dámy, aby čo v najlepšom psychickom rozpoložení prežili tento vyumelkovaný deň. Hýčkajte samú seba! Majte sa rada, obdarujte sa a oddýchnite si. Ste človekom, s ktorým strávite celý svoj život, kým ostatní ľudia okolo nás prídu a odídu. Strávte deň s najdôležitejším človekom vo vašom živote – so sebou samou. Kúpte si fľašku vínka a objednajte si večeru, dajte si voňavý bublinkový kúpeľ, prečítajte si knihu alebo si pozrite nejaký dobrý film. Neporovnávajte sa s druhými a nesmúťte. Ten pán Dokonalý na vás niekde čaká a pri ňom budete prežívať Valentín každý jeden deň v roku, nie len vtedy, kedy naň vyhradili miesto v kalendári.
Ďakujeme za rozhovor!
