Ako vieme vyhrať boj nad sebou, svojim nezdravým spôsobom života a dokonca aj nad koronavírusom? To všetko a ešte viac sa dočítate v inšpiratívnom rozhovore s Evou Kašuba. Je to Slovenka žijúca v Austrálii, ktorá sa rozhodla žiť zdravšie, ekologickejšie a udržateľnejšie. Svojou prácou chce motivovať ľudí k vzájomnej spolupatričnosti a pomoci.
Eva Kašuba je absolventkou Fakulty architektúry v Bratislave, kde študovala interiérový dizajn. Po skončení sa venovala tvorbe interiérov ako freelancer. V roku 2014 po svadbe s manželom Paľom sa rozhodli, že sa im ešte nechce zapustiť korene, a tak sa vydali na skusy do Austrálie. Prešli si vízovou peripetiou od študentských víz až k súčasnej rezidentúre. V Austrálii momentálne žijú už 4 a pol roka. Eva mala odmalička túžbu venovať sa móde a tak v roku 2017 založila blog @eva.lajt. Spočiatku sa venovala hlavne móde a neskôr ho rozšírila o články z oblasti udržateľného spôsobu života. Popri tvorbe interiérov, ktorým sa na polovičný úväzok venuje aj v Austrálii, rozbieha poradenstvo ako personal stylist so zameraním na udržateľný šatník. Aktuálne má ale malú prestávku vo svojich aktivitách, keďže ju už dva mesiace zamestnáva novorodený syn Artur.
Do roku 2020 ste vstúpili už ako rodinka, narodil sa Vám synček Artur. V čom sa líšila zdravotnícka starostlivosť lekárov v Austrálii na rozdiel od slovenských? Všimli ste si niečo, čo Vás pozitívne alebo negatívne prekvapilo?
Celé tehotenstvo som bola monitorovaná tu v Austrálii. Ťažko mi je úplne objektívne porovnávať i keď o situácii doma sa zaujímam a veľa som toho počula od kamarátiek. Významný rozdiel je určite v tom, že tu nie je bežné chodiť ku gynekológovi. Keď zistíte, že ste tehotná, tak idete k obvodnému lekárovi, ktorý vám spraví krvné testy. Potom chodíte na bežne povinné ultrazvuky do špecializovaných stredísk. Od 20-teho týždňa už žena chodí do nemocnice, kde bude rodiť na pravidelné návštevy, ktoré má s pôrodnými asistentkami, ak si nevyberie starostlivosť priamo u lekára (pôrodníka), alebo do kým nemá žiadny zdravotný problém. Mne toto veľmi vyhovovalo, lebo pôrodné asistentky majú oveľa naturálnejší prístup, a to je to, čo som ja hľadala. Bohužiaľ, počas posledných týždňov tehotenstva som musela prejsť zo starostlivosti pôrodných asistentiek k lekárovi. Samotný pôrod prebiehal veľmi dobre, takže lekárka prišla až ku koncu. Celý čas sa o mňa starala len pôrodná asistentka. Takže to je asi najväčší rozdiel oproti Slovensku.
Počas pôrodu ste vôbec nemali problém s nadbytočnými kilami, skôr naopak. Myslíte si, že to bolo aj kvôli Vášmu zdravému stravovaniu? Vo Vašom blogu ste totiž spomínali, že ste “presedlali” na vegánstvo.
S vegánstvom sme začali s mojim manželom v januári minulého roka. Potom v máji som zistila, že som tehotná. Keďže som nebola ešte vegánsky veterán, necítila som sa úplne komfortne ostať čisto na vegánskej strave a pridala som do jedálnička vajíčka a ryby v malom množstve. Celkovo som si povedala, že sa budem skôr riadiť tým, čo si bude pýtať telo, a tak sa stalo, že som aj 2 až 3 krát dostala chuť na mäso a dala som si ho. Vegánska strava vie byť vo všeobecnosti takisto nezdravá, ak by človek jedol celý čas len hranolky. Treba mať hlavne pestrú stravu či už sa stravujete vegánsky alebo nie a nejesť junk food. Ja som nemala počas tehotenstva návaly hladu, ako možno mávajú niektoré ženy a ani nijaké extra chute na sladké, takže si myslím, že to bol asi základ toho, že som nepribrala zbytočné kilá navyše.
Kedysi Vás trápili rôzne zdravotné problémy, no keď ste zmenili stravu, začali ste sa cítiť oveľa lepšie. Nemáte taký pocit, že zmena jedálnička zmení aj naše myslenie? Že sa napríklad staneme viac ohľaduplnejší voči prírode a životnému prostrediu?
Určite to u mňa nebolo len stravou. Jednoznačne výrazne pomohla celková pohoda, ktorá sa mi do života navrátila a zlepšila môj zdravotný stav. Každopádne dávať si pozor čo človek zje, je na dennodennej báze základ. Ja som kvôli prírode a životnému prostrediu prešla na vegánsku stravu, ktorá potom mala pozitívne účinky aj na moje zdravie. Takže ten prechod bol opačný, ale určite to funguje aj naopak.
Na to, aby sme sa rozhodli žiť ekologickejšie, nám stačí pozrieť nejaký dokumentárny film o fast priemysloch alebo je to oveľa dlhší proces “preformátovania si softwaru”?
Mne paradoxne k vegánstvu stačil dokumentárny film, konkrétne Cowspiracy. Samozrejme, nie je to otázka jedného dňa, keď sa zrazu človek zobudí a prepne celé naprogramovanie. Je to vývin, niečo ide ľahšie, niečo ťažšie. U mňa prechod k vegetariánstvu/vegánstvu bol veľmi jednoduchý. Okrem tých pár momentov, čo som spomínala z obdobia tehotenstva, mi mäso vôbec nechýba. Mliečnym výrobkom som sa vyhýbala už posledných 7 rokov kvôli diagnostikovanej intolerancii, takže už ostávali len vajíčka.
Prechod na udržateľnú módu sa stal vlastne ešte predtým. Sú to už viac ako dva roky, čo nenakupujem vo fast fashion reťazcoch. Ak chcem nový nádych v šatníku, idem na swap alebo do secondhandu. Ak potrebujem naozaj niečo konkrétne a viem, že mi to ostane v šatníku roky, hľadám kvalitu v udržateľných značkách. Z času na čas si doprajem aj niečo od lokálnych dizajnérov. Ale nikdy to nie je impulzívne nakupovanie, je to investícia.
Ľudia v dnešnej dobe nechápu cenu udržateľných značiek či lokálnych dizajnérov, no je to reálna cena, ktorá zahŕňa nápad, výber látok, či samotnú exekutívu.
Ak by si človek zrátal koľko peňazí minie na nákupy vo fast fashion reťazcoch za rok a koľko z tých vecí reálne nosí a namiesto toho by si zadovážil kúsok od dizajnéra či udržateľnej značky, tak si myslím, že by bol prekvapený. To je tak, ako keď si zoberiete hypotéku. Samotná suma je odstrašujúca, ale keď ju rozdelíte na mesačné splátky, je to už o niečom inom.
Kto je pre Vás veľkou motiváciou k udržateľnému životu? Ktoré blogy, ľudia alebo organizácie stoja za našu pozornosť?
Veľký vplyv mala zo začiatku na mňa určite Natalia Pažická @nataliapazicka, ktorá podľa mňa najviac rezonuje na slovenskej scéne v tejto oblasti. Za povšimnutie určite stojí aj Laura Baross @laurabaross žijúca v NY, ktorá okrem módy prináša pohľad aj na udržateľnosť v interiérovom dizajne. Šikovná kočka je Katka alias Laflorita @laflorita.sk, ktorá sa venuje upcyklingu. Náramne sa mi páči nový koncept zakladateliek Šumné @sumne.kniznicaoblecenia, ktoré rozbiehajú prvú slovenskú knižnicu oblečenia, v čom vidím budúcnosť. V lokálnom store Drobné @drobne_store nájdete pokope mladých slovenských dizajnérov. No a nesmiem zabudnúť na Fash Rev Slovakia @fash_revslovakia, ktorá je slovenskou časťou celosvetového hnutia Fash Revolution. A z vegánskeho súdka by som spomenula Surovú dcérku, ktorá vydala na jeseň prvú vegánsku knihu so slovenskými receptami.
U Vás zmena začala na tanieri a pokračovala aj v šatníku. Žijete udržateľnejšie, kupujete menej, dávate na kvalitné značky, chodíte na swapy, no zároveň ste stále trendy. Máte nejaké tipy na ekologický nákup, možno módne značky, ktoré by ste ženám odporučili?
Bolo to v podstate naopak, z šatníka na tanier, ale v zásade je to jedno, každý začína asi v oblasti, ktorá je mu najbližšia. Čo sa týka tipov, kľúčové je poznať samého seba. Trendy prichádzajú a odchádzajú, môžeme sa nimi inšpirovať, ale netreba im podľahnúť. Treba nájsť svoj vlastný štýl a nebáť sa hrať s módou. Práve tu hru ponúkajú swapy a secondhandy, kde nemáte na výber 5 farieb a 5 veľkostí, ale za to popustíte uzdu fantázii. Možno nájdete pekný top veľkosti L i keď normálne nosíte S-ko a zakomponujete ho do oversized looku, pričom v bežnom obchode by ste po inom čísle ako nosíte, ani neoptreli zrak.
Aký majú Austrálčania postoj k životnému prostrediu? Odráža sa ich vzťah k prírode v každodennom živote? Čo robia napríklad lepšie ako my, Slováci? Je niečo také, čo im naopak vytýkate?
Heh, no spočiatku som si tu žila v takej bubline, lebo žijem blízko pláže, že ľudia sú tu veľmi uvedomelí. Robí sa tu mnoho eko eventov, ale o Austrálii ako takej, som stratila ilúzie. V celosvetovom meradle sú na chvoste čo sa týka znižovania emisií, a tak trochu sa tvária, že sa ich to netýka. Väčšina Austrálčanov napríklad nevidí za nedávnymi katastrofickými požiarmi globálne otepľovanie. Austráliu by som rozhodne neradila medzi eko uvedomelé krajiny, to mám niekedy pocit, že na Slovensku sú ľudia v tomto smere uvedomelejší.
Všetko je vždy o ľuďoch a ja som optimista, ktorý verí v dobro, takže niekedy stačí naozaj málo, aby sa ľuďom otvorili srdcia.
Veľmi sa mi páči Vaša myšlienka z blogu: “Dobrí k sebe, dobrí k iným a dobrí aj k našej planéte, lebo arogancia a individualizmus, to je to, čo nás okrem chorôb zabíja.” Máte k tomu aj nejaký návod, že ako byť v dnešnej dobe menším individualistom a otvoriť svoje srdce aj ľuďom a prírode naokolo nás?
No myslím, že nás to učí a skúša aktuálne samotný koronavirus, ktorý dominuje svetu a zase nám ukazuje, akými malými sme. Práve spolupatričnosť, pomoc a podpora sú jednými zo spôsobov, ako ho môžeme poraziť, nie peniazmi a silnými ekonomikami, ktoré hýbu svetom. Všetko je vždy o ľuďoch, a ja som optimista, ktorý verí v dobro, takže niekedy stačí naozaj málo, aby sa ľuďom otvorili srdcia. Nemám nijaký špeciálny tajný návod, každý si podľa mňa nájde ten svoj, ak chce. Pre mňa je to o hodnotách, podľa ktorých sa snažím žiť a veriť v to, že to bude tak robiť čoraz viac a viac ľudí.
Ďakujeme Eve za rozhovor a za inšpiráciu, okrem jej blogu ju nájdete aj na Instagrame.
