Počas prvej vlny pandémie COVID-19 (30.3. – 14.6.) sa na organizácie poskytujúce služby ženám zažívajúcim násilie obrátilo 1251 žien, z čoho 362 boli nové klientky, ktoré predtým služby danej organizácie nevyhľadali. Počet hovorov Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie sa za dané obdobie zvýšil takmer o polovicu. Počas tohto obdobia sa o krízové ubytovanie zaujímalo 173 žien, avšak zariadenia ubytovali len 24 žien a ich 33 detí.

Aj na základe týchto údajov sme sa rozhodli osloviť analytičku pre výskum a monitoring KMC, Zuzanu Očenášovú, aby nám povedala viac o téme “domáceho násilia” na Slovensku.

Zuzana Očenášová sa dlhodobo venuje výskumu v oblasti rodovej rovnosti, v ostatných rokoch najmä téme násilia na ženách. Od toku 2015 pracuje v Koordinačno-metodickom centre pre prevenciu násilia na ženách, Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Podieľala sa tiež na viacerých medzinárodných výskumoch a externe vyučuje na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.

https://www.facebook.com/kmcrpn/

Čo je domáce násilie? Ako vyzerajú jeho rôzne formy? Čo sa za násilie pokladá a za akých podmienok je vykonané? 

Domáce násilie je násilie medzi blízkymi osobami, či už príbuznými alebo žijúcimi v jednej domácnosti alebo inak blízkymi, napr. tam bol predchádzajúci partnerský vzťah. Podľa prieskumov má štvrtina ľudí na Slovensku skúsenosť s domácim násilím. Zatiaľ čo u mužov ide najmä o rôznych príbuzných, u žien bol až v troch štvrtinách násilný ich partner. Preto hovoríme špecificky o partnerskom násilí na ženách. V týchto prípadoch navyše častejšie dochádza ku kombinácii rôznych foriem násilia, jeho frekvencia, intenzita a aj následky sú v týchto prípadoch vyššie.

Násilie môže byť psychické, fyzické, sexuálne, ekonomické a sociálna kontrola. Zatiaľ čo fyzické a sexuálne si asi každý vie predstaviť, ekonomické násilie je o snahe obmedziť a kontrolovať prístup k financiám.

Patrí sem napríklad presné vyčleňovanie financií na domácnosť alebo osobnú spotrebu, kontrola výdavkov, ale aj neprispievanie na chod domácnosti alebo na výdavky na deti. Psychické násilie zahŕňa rôzne formy ponižovania, znevažovania, vyžadovania rigidných pravidiel a tresty za ich nedodržiavanie. Často sa spája so sociálnou kontrolou, čo je snaha kontrolovať, kde sa daná žena pohybuje, s kým sa stretáva a obmedzovanie týchto kontaktov.

Násilie v partnerských vzťahoch však nie je len o ojedinelých incidentoch násilia, ale o získanie moci a prevahy vo vzťahu, kedy muž kontroluje a rozhoduje o rôznych aspektoch života ženy a často aj detí, ak sú vo vzťahu prítomné. Jednotlivé formy násilia sú skôr prostriedkom, ako túto moc a kontrolu získať.

Kto sú väčšinou násilníci? Ako vyzerá ich správanie? Aké sú indikátory násilnej povahy? 

Násilníka sa nedá spoznať na prvý pohľad. Stáva sa, že okolie ho považuje za spoločenského a obľúbeného človeka a nevie si predstaviť, že by sa takto dokázal správať k svojej partnerke, manželke alebo deťom. Je tiež mylné sa domnievať, že násilie je vo vzťahu prítomné už od začiatku. Často môže žena nadobudnúť pocit, že ide o pozorného partnera, ktorý sa o ňu zaujíma, venuje sa jej. Násilníci sú často zdatní manipulátori, ktorí vedia, ako pracovať so svojou pozornosťou voči žene a ako násilné prejavy dávkovať tak, aby dosiahli svoj cieľ.

Samozrejme, niektoré individuálne faktory ako užívanie alkoholu, návykových látok alebo zlé znášanie stresu môžu podporiť vznik násilného incidentu. Tými kontrolkami, ktoré by mali zablikať už v tej idylickej fáze vzťahu, sú práve výbuchy zlosti, žiarlivostné prejavy alebo snaha obmedzovať kontakty žien s kamarátkami, rodinou alebo známymi. Problémom je, že niektoré z týchto prejavov sa dajú vysvetľovať aj ako dôkazy lásky – záleží mu na mne, tak chce byť stále so mnou, je normálne, že žiarli na iných mužov a podobne.

Počas 1.vlny koronavírusu ste robili prieskum o domácom násilí. Čo Vás na prieskume najviac prekvapilo? Čo prežívali v tom období ženy a ako vnímate systémové zmeny v súvislosti s protipandemickými opatreniami? 

Dnes už z dát vieme, že počas prvej vlny pandémie naozaj došlo k nárastu násilia na ženách. Napríklad, Národná linka pre ženy zažívajúce násilie mala počas mesiacov apríl – jún o 50 % viac hovorov. Stúpol tiež počet nových klientok, teda žien, ktoré pomoc predtým nevyhľadali. Ťažko povedať, či tento nárast spôsobilo to, že sa na jar o probléme viac hovorilo a viac sa propagovali služby pre takéto ženy alebo že protipandemická sociálna izolácia spôsobila nárast násilia. Pracovníčky služieb pre ženy zažívajúce násilie však potvrdzujú, že počas prvej vlny stúpla intenzita násilia, ktorú ženy zažívali, keďže boli dlhodobo v jednej domácnosti s násilníkom, a stres z pandémie a v mnohých prípadoch aj jej ekonomických dôsledkov pre rodiny spôsobil zintenzívnenie násilia. Na strane druhej, práve takýto intenzívny kontakt s násilníkom mohol niektorým ženám pomôcť uvedomiť si, že to, čo zažívajú, nie je v poriadku a rozhodli sa vyhľadať pomoc.

Problémom počas pandémie však je, že pomoc ženám zažívajúcim násilie je obmedzená, najmä pokiaľ ide o krízové ubytovanie v bezpečných ženských domoch.

Protipandemické opatrenia sa týkali všetkých ubytovacích služieb en bloc, bez ohľadu na to, že v prípade bezpečných ženských domov ide o klientky a ich deti v priamom ohrození zdravia. Takže ako výsledok tieto zariadenia môžu prijať klientku len s negatívnym testom na COVID-19 alebo po absolvovaní karantény. Len málo zariadení si však môže dovoliť mať vyčlenenú špeciálnu karanténnu miestnosť vzhľadom na svoje priestorové možnosti alebo obsadenosť.

Zdroj: facebook.com / Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie

Bezplatné testovanie zase bolo podmienené odporúčaním úradov verejného zdravotníctva a komerčné testovanie je pre ženu s deťmi, ktorá musí narýchlo opustiť svoj domov, len ťažko predstaviteľné. Keď si predstavíte, že žena s dvomi deťmi by mala zaplatiť 210 Eur za testovanie, to je položka, ktorá by chýbala v rozpočte mnohých rodín, nieto ešte žien, ktoré si z domu môžu zobrať len minimum vecí. Toto sa čiastočne vyriešilo bezplatným antigénovým testovaním, ktoré je však dostupné len od novembra, takže vyše polroka bol prístup ku krízovému ubytovaniu pre ženy s deťmi výrazne sťažený.

Na jednej strane sa organizácie poskytujúce služby, médiá, aj pani prezidentka snažili šíriť osvetu o tomto probléme, na strane druhej štát neprijal nijaké špecifické opatrenie pre ženy a ich deti zažívajúce násilie.

Ako postupovať pokiaľ doma zažívame násilie a chceme sa zachrániť? Aké máme možnosti? 

Tým prvým krokom je zdôveriť sa niekomu, komu veríte, či už rodine, kamarátke, známym. Podpora okolia je totiž pre ženu, ktorá zažíva násilie, mimoriadne dôležitá, či už ide o praktickú pomoc ako postráženie detí, odloženie dokladov alebo iných potrebných vecí, prípadne poskytnutie ubytovania. Najdôležitejšia je však psychická podpora. Žena potrebuje cítiť, že sa má na koho obrátiť, že ju niekto podrží, potvrdí jej, že má dosť síl, aby to celé zvládla. Odchod od násilníka totiž nie je jednoduchá záležitosť.

Násilný partner má tendenciu „prepnúť sa“ na milujúceho partnera, odprosovať ženu, sľubovať všetko možné.

V niektorých prípadoch odchod však môže viesť aj k opačnému efektu – k ešte väčšiemu násiliu, sledovaniu, vyhrážkam až útokom. Navyše, ak sú vo vzťahu prítomné deti, ženu čaká riešenie mnohých závažných problémov ako bývanie, z čoho uživí rodinu, rozvod, úprava styku s deťmi, prípadne trestné konanie, ak sa rozhodne ísť na políciu. Je preto dobré, aby sa obrátila aj na odbornú pomoc. Na Slovensku funguje už spomínaná telefonická linka, ktorá dokáže prepojiť ženu s poradenskými centrami alebo bezpečnými ženskými domami v jej regióne. Tieto zariadenia poskytujú okrem krízovej intervencie a poradenstva v oblasti bezpečia aj psychologické, právne a sociálne poradenstvo a sprevádzajú ženy množstvami úradných a právnych úkonov, ktoré musia podniknúť.

Ako vyzerá pomoc a podpora pre ženy, ktoré zažívajú násilie?

Ako som už spomínala, ženy zažívajúce násilie môžu mať rôzne potreby vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzajú, od psychologickej podpory, pomoci s vybavovaním sociálnych dávok, právnej pomoci, ale aj podpory v tom, ako môžu pomôcť celú túto situáciu zvládnuť svojim deťom. Deti totiž násilie medzi rodičmi prežívajú rovnako stresujúco a máva dopad na ich prežívanie a psychickú pohodu. Ideálne je, keď všetku pomoc môžu ženy dostať na jednom mieste a nemusia vyhľadávať viacero rôznych inštitúcií. Práve na to slúžia špecializované služby – poradenské centrá alebo bezpečné ženské domy.

V tomto období akurát prebieha 16 dňová kampaň proti násiliu páchaného na ženách. Do kampane sa zapojilo viacero slávnych osobností z celého Slovenska. Máte pocit, že verejné online kampane napomáhajú k tomu, aby bola spoločnosť voči tejto téme viac otvorená a nezatvárala pred ňou oči? 

Verejné kampane vždy pomáhajú, aby si verejnosť uvedomila závažnosť problému a potrebu ho riešiť. To, že sa počas prvej vlny pandémie viac hovorilo o násilí na ženách, podnietilo mnoho ľudí, aby si viac všímali, čo sa deje v ich okolí. Pomáhajúce organizácie kontaktuje viac ľudí z okolia ženy, ktorá zažíva násilie, a zaujímajú sa o to, ako jej môžu pomôcť. To je určite dobre. Zároveň sú však kampane aj signálom voči ženám zažívajúcim násilie, že s problémom nie sú samé a existujú spôsoby ako ho riešiť. V ideálnom prípade by štát mal mať vytvorenú funkčnú sieť takejto pomoci. Na Slovensku sa v poslednom desaťročí situácia výrazne zlepšila, avšak sieť, ktorú máme stále, ostáva na viacerých miestach deravá, takže je na čom pracovať ďalej.

V prípade potreby môžete volať na bezplatnú Národnú linku pre ženy: 0800 212 212.

Ďakujeme za rozhovor.