Kočíkovať popri štúdiu na škole? Vymeniť bujarú párty za nočné bdenie pri dieťati? Tieto dve mladé
mamičky sú dôkazom toho, že materstvo v mladom veku je krásne a že by už nikdy nemenili.
Mamou ste sa stali v mladom veku, ako to zobralo vaše okolie?
Ester: Prvé reakcie boli veľmi rozporuplné. Najmä z toho dôvodu, že sme to rodine nemohli povedať osobne, nakoľko sme v tom čase bývali s manželom v Anglicku. Oznámili sme im to cez Skype, čo nebolo úplne ideálne.
Po prvom šoku sa ale všetci tešili. Kamaráti a spolužiaci sa veľmi divili. Pýtali sa ma, či nechcem ísť na potrat. Niektorí poznamenali, že si dieťaťom zničím život. Boli aj takí, ktorí sa radovali bez ohľadu na predsudky a stereotypy.
Natália: Moje tehotenstvo v mladom veku bolo vytúžené a vymodlené. Mala som zdravotné problémy, kedy mi lekár povedal, že buď otehotniem teraz, alebo sa to už neskôr nemusí podariť. Otehotnela som v poslednom ročníku na gymnáziu.
Tajila som to pred všetkými spolužiakmi, okrem mojej spolusediacej, ktorá mi pomáhala a pravidelne mi nosila poznámky zo školy, pretože som do školy nechodila kvôli nevoľnostiam. Keď sme mali po maturite, oznámila som to mojim pár kamarátkam, ktoré sa tešili so mnou, pretože vedeli, aké mám problémy.
Zároveň sa okruh mojich kamarátov dosť pretriedil z dôvodu, že naše záujmy sa nezhodovali. Moja rodina sa tešila. No a my s manželom sme boli od radosti bez seba.
Keďže som otehotnela mladá a v mojom blízkom okolí nemal nikto bábätko, nevidela som dôvod niečoho sa báť. Preto som bola presvedčená, že všetko spolu s manželom zvládneme.
Aké ste mali najväčšie obavy počas tehotenstva?
Ester: Najviac som sa bála o zdravie dieťaťa. Stále som mala pred očami fotky bábätiek, ktoré sa narodili v polovici tehotenstva s váhou okolo jedného kilogramu. Tieto obrázky ma desili. Každý týždeň som bola vďačná za to, že moje bábätko rastie a je zdravé.
Vzhľadom k tomu, že mám troch mladších súrodencov a niekoľko rokov som si privyrábala strážením detí, strach o to, čo príde po narodení bábätka som nemala.
Natália: Raz večer, ešte v prvom trimestri, som začala trochu krvácať, čiže najviac som sa bála práve toho, aby sme úspešne prekonali rizikový prvý trimester. Lekár nás pripravoval na to, že prvý trimester bude pre mňa a bábätko veľmi rizikový.
No a keď sme prekonali prvé tri mesiace, tak sme sa tešili až prestanú nevoľnosti. A keď prestali nevoľnosti, už sme sa tešili len na príchod bábätka.
Ako ste sa pripravovali na pôrod? Akú radu by ste vtedy potrebovali počuť?
Ester: Na pôrod som sa snažila pripraviť naozaj dôkladne a to hlavne preto, lebo s mojou výškou 150 cm som ho chcela zvládnuť bez akýchkoľvek zásahov, čo najviac prirodzene. Čítala som veľa kníh, pravidelne som cvičila, chodila na prechádzky, robila jogu.
S manželom sme dokonca navštevovali predpôrodný kurz. Snažila som sa pripravovať aj psychicky, za pomoci pozitívneho myslenia, afirmácií, meditácií a pod.
Veľmi mi v tejto oblasti pomohol blog www.mamanatural.com , kde som našla množstvo cenných rád. Asi najviac mi pomohla moja dula, keď mi povedala, že všetko dobre dopadne.
Tvrdila, že bábätko si nás vybralo, chce sa narodiť a vie, ako na to. To je podľa mňa presne tá veta, ktorú potrebuje počuť každá nastávajúca mamička.
Natália: Musím sa priznať, že z pôrodu som mala prirodzene veľký rešpekt. Preto som navštevovala aj predpôrodnú prípravu, čo mi veľmi pomohlo. Naučila som sa hlavne správne dýchať pri pôrode, ale aj základnú starostlivosť o novorodenca.
A čo sa rady týka, tak mne najviac pomáhalo, keď mi manžel dookola opakoval „Na svete to zvládlo už milión žien a ty nebudeš výnimkou.“ Myslím si, že je dôležité si uvedomiť, že pôrod je jednoducho prirodzená súčasť života.
Ako sa vám zmenil život po príchode dieťaťa na svet?
Ester: Nebudem klamať, život sa nám otočil o 180 stupňov. Avšak, bola to prirodzená zmena, ktorá nám predovšetkým priniesla veľa lásky a šťastia. Z praktického hľadiska sa asi najviac zmenilo usporiadanie dňa. Človek sa musí naučiť oveľa lepšie plánovať. Nemôže si dovoliť zrazu len tak niekam odísť. Našťastie som ten „plánovací“ typ človeka, takže mi to vlastne vyhovovalo.
Dieťa som nikdy nebrala ako príťaž, ale naopak ako príležitosť poznať svet zasa trochu inými očami.
Preto sme sa spolu s manželom snažili prispôsobiť tempu dieťaťa, jeho aktuálnym potrebám a pritom zostať sami sebou. Ja som so synom dokončila bakalárske štúdium a začala magisterské. Takže zmena veľká, ale keď sa k tomu človek správne postaví, vlastne sa toho zasa až tak veľa zmeniť nemusí.
Natália: Život sa mi zmenil. Zrazu som tu mala niekoho, kto ma na 100 % potreboval. Pochopila som materinskú lásku. A zároveň som nechápala, ako som bez toho malého uzlíčka mohla doteraz žiť. No čo je hlavné, aj s manželom sa snažíme už od drobcovho narodenia aj prostredníctvom môjho blogu ukázať, že dieťatko nie je prekážkou na ceste za svojimi snami.
Veľa mamičiek si myslí, že sa s bábätkom nedá cestovať. No a my sme precestovali už polovicu Európy. Stíham pracovať. Mám svoje hobby v podobe blogu. Takže ja si naozaj nemyslím, že by sa niečo vyslovene nedalo. Len sa treba s bábätkom zladiť.
Ako to vnímal váš partner? Zocelil príchod dieťaťa váš vzťah?
Ester: Môj muž bol v tomto ohľade úžasný. Počas tehotenstva sa o mňa staral, pripravoval sa so mnou na pôrod. Po pôrode sa zasa staral o nás oboch. Vždy som vedela, že sa na neho môžem spoľahnúť, a to akým otcom sa stal, je pre mňa najväčšia vnútorná výhra.
Myslím, že príchod syna nás zocelil naozaj veľmi. Prešli sme si už všelijakými skúškami, no narodenie dieťaťa bola tá najťažšia. Obzvlášť na začiatku. Preto som vďačná, že máme teraz k sebe bližšie ako kedykoľvek predtým.
Natália: Môj manžel bol od začiatku šťastný. Bolo to naše vymodlené bábätko. Od začiatku bol pri všetkom. Dovolila som mu to prežívať so mnou, čo si myslím, že jeho puto s našim synčekom len viac upevnilo. Chlapovi treba dať pocítiť, že je pri tom všetkom veľmi dôležitý.
Pretože častým problémom je, že sa muž cíti byť po narodení dieťatka odsunutý na druhú koľaj. A toto sme sa my snažili eliminovať. Manžel prvý rok po narodení synčeka pracoval z domu, takže si príchod dieťatka do rodiny veľmi užíval.
A tým, že ostal prvý rok doma, mi dal veľmi najavo, že sa naňho dá vo všetkom spoľahnúť. Bravúrne zvládal starostlivosť o dieťatko a niečo také, ako doťahovanie sa, kto vymení plienku u nás neexistovalo.
Váš život sa s príchodom dieťaťa zmenil, neľutuje niečo alebo vám niečo nechýba?
Ester: Určite ničoho neľutujem. Spolužiaci sa ma často pýtali, či mi nechýba voľnosť, možnosť ísť si večer niekam vyraziť. Avšak ja som nikdy nebola ten „párty typ“. Viac si užijem večer doma s rodinou ako sa niekde bezúčelne opíjať do nemoty.
Keď bol syn ešte malé bábätko, mala som pocit, že si už nikdy nenájdem chvíľku pre seba, čo bolo pomerne frustrujúce. Toto obdobie pominulo a ja si môžem poobede prečítať nachvíľu knihu, keď babička stráži vnúčika.
Natália: Ja som sa k podobnej téme rozpísala aj v jednom článku na blogu s názvom Život hore nohami a o tom, prečo to neľutujem. Vyššie som zároveň spomínala, že mám konečne pocit, že som „úplná“.
Mám pocit naplnenia, pochopila som materinskú lásku a mám pocit, že náš život je omnoho pestrejší, ako pred narodením dieťatka, takže neľutujem nič a mám všetko, čo k životu potrebujem.
Aké hodnoty/princípy vštepujete do detí pri výchove?
Ester: Snažím sa, aby moje deti boli predovšetkým sebavedomé, samostatne mysliace osoby s vlastným názorom. Aby neklamali, nepretvarovali sa, boli pokorné a mali radi samých seba a svojich blízkych. Aby si vážili rodinu a hodnoty, ktoré poskytuje. Aby si vedeli užívať život so všetkým, čo ponúka a nelipli len na materiálnych hodnotách. Tak uvidíme, či to vyjde.
Natália: Veľmi by som chcela, aby naše dieťatko nepovažovalo všetko za samozrejmosť, aby sa vedelo tešiť z maličkostí, ktoré prináša každodenný život. Aby si vedelo vážiť všetkých ľudí bez rozdielu veku, pohlavia a postavenia. Aby bolo rovnako úctivé k riaditeľovi veľkej firmy, ako aj k pani, ktorá v tej firme upratuje.
Kde robia najčastejšiu chybu dnešní rodičia?
Ester: Neviem, či som na zodpovedanie tejto otázky dostatočne kompetentná. Prinajmenšom môže dať príklad toho, čo ma najviac mrzí na rodičoch. Trhá mi to totiž srdce, keď rodičia svojim deťom nevenujú dostatok času, okrikujú ich a hlúpo im nadávajú alebo dokonca bijú.
Vždy si pri tomto poviem, že ako môžu z takých detí vyrásť sebavedomí zdraví jedinci, keď im už niekto od útleho veku nadáva a neustále podceňuje, vraví, že sú hlúpi, strašní, hluční či nešikovní.
Natália: Na túto otázku, bohužiaľ, neviem odpovedať, pretože si myslím, že každý rodič robí pre svoje dieťatko to najlepšie, čo vie. To, či to niekomu príde ako chybné, alebo dobré, je už len každého osobný názor.
Prečo je dobré sa stať matkou v mladom veku, aké to má podľa vás pozitíva a negatíva?
Ester: Najväčším pozitívom je podľa mňa to, že mám veľa energie a môžem si svoje deti naozaj užívať,
športovať s nimi, hrať sa. A nebudem sa musieť báť toho, že na maturitný ples pôjdem ako 60-ročná staršia pani 😀 .
Negatívom je, že ako študujúca matka nemám nárok na materskú, pretože som nikdy nepracovala na plný úväzok. Pre mladých ľudí to môže byť v celku ošemetná situácia, lebo v tom čase nemusia mať zrovna najviac našetrené.
Natália: Odkedy sa začal náš synček prejavovať ako poriadny šibal hovorím, že si neviem predstaviť prežívať toto za 10-15 rokov. Myslím si, že výhoda je, že keďže som ešte mladá, zvládnem viac. Zvládnem byť v noci viac hore, zvládnem sa dlhšie s ním blázniť.
Zároveň za výhodu považujem, že si budeme bližší. Budem ho vedieť viac pochopiť, keď bude chcieť ostať dlhšie s kamarátmi von, pretože ja som niečo také zažívala „pred nedávnom“. Verím, že si aj dlhšie budem užívať vnúčatká.
A negatíva? Možno to, že nemám kamarátku v mojom veku, ktorá prežíva krásy a nástrahy materstva so mnou, pretože všetky ešte len študujú. A možno tie občasné pohľady a udivené otázky typu „Čože? Ty máš len 21 a máš dvojročné dieťa?“.
O akú radu by ste sa podelili s mladou mamičkou alebo budúcou mamičkou?
Ester: Popriala by som im predovšetkým veľa trpezlivosti a síl. Potom, aby si vždy stáli za svojim a nikdy si nenechali do ničoho „kecať“. Ľudia majú často pocit, že keď je človek mladý, tak nič nevie a zahrňujú ho radami a niekedy to vyústi do nátlaku, ktorý je potom ťažké ustáť.
Materstvo je úžasná vec, vzťah medzi matkou a dieťaťom je jedna z najcennejších vecí, ktorú mám.
Natália: Nebojte sa! Všetko sa pre niečo deje. Každý má na pleciach naložené len toľko, koľko
zvládne. Dieťatko nepotrebuje najdrahšie oblečenie a hračky, potrebuje len obrovskú dávku lásky.
Potrebuje len cítiť, že niekoho pri sebe má.
Ester a Natálii ďakujeme za rozhovor. Želáme im najmä veľa zdravia a veľa rodinných úspechov.
