Každá z nás chce byť raz nevesta. Mať nádherné biele šaty a stáť po boku už nie frajera, ale manžela. Ešte pred tým než vlezieme pod čepiec, by sme sa mali nad tým  trošku zamyslieť. Nech sa zo svadby nestane nepodarený experiment, ktorý budeme ľutovať po zvyšok života.

Nevýhoda nás – redaktorov je taká, že v hlave majú svoju prácu „dvadsaťštyri sedem“. Stále si musíte prispôsobovať a meniť režim. Niekto vám zavolá a už bežíte na rozhovor, potom rýchlo na konferenciu a po večeroch vybavujete emaily. Asi pred pol rokom som si povedala, že toto je už cez čiaru, potrebujem sa naučiť vypnúť. Odvtedy moje štvrtky patria mentálnemu detoxu.

Vždy sa snažím vyhradiť aspoň pol dňa pre seba. Najradšej z toho mám aktivitu „Manikúra“. A keď prídem do salónu a má službu moja obľúbená manikérka Lucia, lepšiu duchovnú očistu si ani nemôžem predstaviť. Už pri zbrusovaní gélovej vrstvy z nechtov žhavo preberáme témy, ktoré nám momentálne robia najväčšie starosti. Naposledy sme sa venovali problematike „svadba“. Poriadne sme sa pri nej vytočili a poviem vám aj prečo.

Po úvodnej vete „Čo máš nové?“ sa na mňa od Lucie vyvalila spŕška rozhorčených slov. „Ale ani sa ma nepýtaj, ďalšia moja kamarátka sa ide vydávať!“ Nečakala som, že ju práve téma svadby tak zasiahne a opýtala som sa, čo je vo veci. „Však ja jej tú svadbu prajem, ale chudák chlap, on je taký dobrý, veľmi ju ľúbi,“ vzdychla si pri pílení mojich nechtov a potom dodala, „ale Barbora ho nemá rada, ako on ju.

Sama mi kedysi povedala, že Peter je dobrý chalan a to jej stačí, že čo bude vymýšľať.“ Táto situácia si žiadala otázku, ktorú som Lucii hneď aj položila: „Takže ona ho neľúbi, ale berie si ho, lebo však „čo bude vymýšľať“?“ Lucia len smutne kývla hlavou, že mám pravdu. Trochu ma to zamrzelo, aby sa človek rozhodol stráviť zvyšok svojho života len kvôli tomu, že mu to tak stačí a tú absenciu lásky už nejako prežije.

O pár dní neskôr som išla na preventívnu prehliadku ku gynekológovi. Sedím si tak v čakárni, keď zrazu vidím, ako do nej vchádza moja bývalá spolužiačka z gymnázia. Prišla tam aj so svojim manželom. Chodili spolu celé štyri roky, akosi sa od nich aj očakávalo, že po maturite bude svadba. Vedela som však, že Zuzka mala sny, pracovné sny, ktoré si bohužiaľ musela odoprieť. Lebo jej Martin to tak nechcel, tak sa mu predsa prispôsobí. Lebo je žena, lebo nemá takú veľkú šancu, aby zarobila toľko peňazí, ako jej chlap.

A tak potvrdenie o prijatí na vysokú školu zahodila do koša, zobrala si všetky svoje veci a o pár mesiacov si zmenila adresu bydliska. Ako sa na taký dlhoročný vzťah patrí, treba priviesť na svet aj dieťa, o ktorom sme sa v čakárni aj neskôr bavili. Z otecka sršala hrdosť, ktorú prejavil aj slovne „konečne sa nám to podarilo.“ Zo Zuzky sršala skôr kapitulácia, ako nadšenie. Takýto výraz mala naposledy na ich svadbe a dnes ho má opäť. Vravím si, že či je vlastne správne robiť veci len kvôli tomu, aby to bolo v súlade s „kostolným poriadkom“ a s požehnaním od svojich najbližších?

O pár dní neskôr prišiel opäť čas na mentálny detox. Zahájila som ho tak „jesenne“, vliezla som večer pod perinu so zázvorovým čajom a pustila Netflix. Mala som chuť na niečo milé a nenáročné na rozmýšľanie, vybrala som teda staršiu romantickú komédiu s Georgom Clooney, ktorý hral vo filme hlavnú postavu. Stvárňoval vrcholového manažéra a mal na starosti jednu mladú stážistku. Čo by to bolo za film, keby v ňom náš milý Clooney nemal po boku aj nejakú krásnu ženu?! Tu to bola zrelá blondínka, ktorá si s ním veľmi rozumela. Tento milý pár sa snažil vo filme utešiť mladú stážistku, ktorá sa akurát rozišla so svojim priateľom. Nechápala, prečo jej to nevyšlo. Veď chlapec spĺňal všetky jej vytýčené kritéria – bol vysoký, pekný, mal modré oči, budúci manažér..

Veľmi sa mi páčilo, čo na to povedala Georgova frajerka: „Vieš, keď budeš staršia, budeš mať pri výbere svojho vyvoleného iné kritéria. Ja hľadám muža, ktorý sa nechová ako darebák a keď mi bude občas zle, tak sa na mňa pekne usmeje. Pekný úsmev pomáha a povie, že všetko bude v poriadku. A nech má rád ešte deti. To je dôležité. Budem sa tak cítiť v bezpečí. To mi ku šťastiu naozaj stačí.“ Mladá stážistka len nechápavo krútila hlavou, no George pochopil. Chytil blondínku za ruku a ja som vedela, že tento film bude mať šťastný happy end.

Na záver vám chcem len povedať, že si neberte chlapa, ktorý možno spĺňa váš vysnívaný ideál, no vy tam nič necítite. Musí tam byť chémia, vášeň, iskra. Ak to nie je na začiatku, už to nepríde, verte mi. Neberte si chlapa len kvôli tomu, lebo sa to má, lebo to chce vaša mama alebo jeho babka. Neberte si ho ani vtedy, keď sa nazdávate, že sa svadbou vyriešia vaše problémy. Neberte si chlapa, lebo sa cítite sama. To nikdy a v žiadnom prípade nerobte! Budete sa potom cítiť ešte osamelejšia. Zoberte si muža, ktorého ľúbite aj bez ružových okuliarov. Muža, ktorý bol s vami v chorobe aj v zdraví. V dobrom aj v zlom. V chudobe aj v bohatstve. Keď ste s ním, tak sa cítite úplná, nič vám nechýba, ničoho neprebýva, všetkého je tak akurát. Ako sa hovorí, nie je dôležitý cieľ, v našom prípade svadba, ale cesta, čiže všetky tie „obyčajné“ dni, ktorými si spolu prechádzate.

Svadba je len raz za život, no všedné dni sú tu stále. Preto si vyberte muža, s ktorým budete mať nielen najkrajšiu svadbu, ale najkrajšie všedné dni spoločného života. Lebo cítiť lásku každý deň je na nezaplatenie!