Stretli sme sa s tým všetky. Nenávisť, klebety a odcudzovanie v komunite žien. Keď to zhrnieme do jedného balíčka môžeme tomu dať nálepku „ženská rivalita“. Ako to vyzeralo v minulosti, ako to vyzerá dnes a aký postoj by sme mali k tomu zaujať. Na to všetko som našla odpovede z analýz, výskumov a konferencií od amerických zdrojov až po skúsenosti slovenských žien. Aké stanovisko k tejto problematike zaujmete vy už nechávam na vás 🙂 .

Raz som veru nemala svoj deň, v hlave tornádo problémov, ktoré mi rozbombardovalo pohodovú náladu, do toho som nič nestíhala a nasledujúce 3 hodiny mala moja pozornosť patriť najnesympatickejšiemu profesorovi z vysokej. Tak som sa teda išla posilniť na obed s dievčatami. Hoci školská jedáleň nie je nič moc (dokonca ani tá na vysokých školách), moje baby ho vždy vedeli okoreniť o vtip a smiech. Ja som sa dosmiala až vo chvíli, keď si ku nám prisadla (nie moc obľúbená) spolužiačka. Hrdá ambasádorka, aktivistka, pani „všade som bola, všetko som videla, všetko viem“. Hneď ako si sadla na mňa vyšplechla poznámku s bratislavským tónom „No moja, ale to dnes ako strašne vyzeráš. Zle si spala? Bože, určite si zle spala. Musíš sa naučiť vyrovnávať so stresom. Lebo toto je hrozné, pozrite sa na ňu,“ tú poslednú vetu zvýraznila tak, až sa na mňa pozreli študenti z vedľajšieho stola. Čistá spoločenská smrť. Chcela som prejsť do dialógu, oponovať jej, presvedčiť ju, že to nie je tak, ako to vyzerá, len mám jednoducho zlý deň, ale nakoniec som ju v tom nechala. A ona pokračovala o uhorkových zábaloch na tvár, o efektívnom spánku, o super meditačných polohách a tak ďalej. Mala som pocit, že ma jej narážky na moju osobu udupali zaživa. Ach, prečo si to my ženy robíme? Prečo toľká rivalita?

Radšej tichá vojna ako dať si po hube

Tento článok bude zameraný na boj medzi ženami, či už ten emocionálny, fyzický alebo akýkoľvek iný, ktorý nám nejakým spôsobom ubližuje. Rovnaké témy rozvíjala v svojej analýze o histórií ženskej rivality, ktorá bola zverejnená v Journal of History aj Alana Jayne Piperová, ktorá tvrdí nasledovné: „V uplynulom desaťročí sa sociologické výskumy snažili preukázať, že šikanovanie medzi dievčatami má formu relačnej agresie – verbálneho a emočného zneužívania – na rozdiel od fyzickej agresie medzi chlapcami.“ Skúsme sa teraz vrátiť do detských čias, do čias, keď sa na ihrisku stretla jedna veľká banda dievčat. Ak ste boli nejakým spôsobom „podozrivá“, milé dievčatká sa vám otočili chrbtom a boli ste mimo hru. Žiadna komunikácia, žiadna spätná väzba, miesto toho ste sa o sebe dozvedali z klebiet, ktoré sa kolovali po škole. U chlapcov to bolo trošku iné, dali si pár „po hube“ a bolo vybavené.

Komentáre pod príspevkom – kolíska rodiaceho sa nepriateľstva

Súčasná moderná doba popretkávaná sociálnymi sieťami ponúka toľko úrodnej pôdy pre klebety, osočovanie a urážanie ako nikdy pred tým.  Skúste si len tak teraz otvoriť kanál youtube a zadajte do vyhľadávača cover na vašu obľúbenú pieseň, alebo otvorte profil nejakej modelky na instagrame, takmer vždy sa pod príspevkom autora črtajú komentáre, ktoré sa snažia o degradáciu a urážku dotyčného. Problémom je, že sociálne siete tieto útoky žien akceptujú, až to vytvára dojem, že nepriateľstvo je prirodzeným stavom medzi všetkými ženami. Azda najdrsnejšiu kritiku znášajú celebrity, hviezdy a hviezdičky.  Hejtovacie komentáry a odkazy, ktoré si zvesela medzi sebou vymieňajú sa stávajú obživou pre mnohých novinárov. Tí majú na stálej muške rivalitu najmä medzi osobnosťami ako Taylor Swift a Nicki Minaj, Beyonce a Rihanna a Khloe Kardashian a Amber Rose.

Viktoriánky neschopné vydržať ženskú hádku

Odkiaľ pramenia prvé zmienky o ženskom nepriateľstve rozobrala v svojej práci Alana Piperová, ktorá tvrdí, že v skutočnosti presvedčenie, že ženy tajne nenávidia jednu druhú, má dlhú históriu. Po stáročia boli ženy vyhlásené za neschopné „skutočného“ priateľstva. Viktoriánky oslavovali romantické priateľstvá medzi ženami, ale tiež ich zobrazovali ako povrchné vášne, ktoré jednoducho pripravovali ženy na manželstvo. Skôr než si užívali dlhotrvajúce priateľstvá, ktoré našli medzi mužmi, boli väzby medzi ženami vykreslené ako krátkodobé, neschopné vydržať ženskú hádku. K podobnému záveru dospel aj spisovateľ William Rounseville Alger vo filme The Friendships of Women (1868). Tvrdil, že počas nakrúcania filmu bol často svedkom malých príkladov falošného správania medzi ženami. Vyvodil záver, že sú nie schopné vytvoriť pevné ženské puto, pretože nedokážu medzi sebou prestať bojovať ako rivalky.

Rivalita medzi sokyňami. Žeby zárodok trestného činu?

Ďalšia analýza, ktorá ma mierne šokovala, hovorila o tom, že rivalita medzi sokyňami dokáže byť potenciálne nebezpečná. V jej extrémnych prípadoch sa myslelo, že nepriateľstvo žien prinúti ženy k trestným činom. Antropológ Cesare Lombroso vo svojom diele Ako kriminálna žena, prostitútka a normálna žena (1893) píše, vzhľadom na ženskú latentnú antipatiu, triviálne udalosti spôsobujú neľútostné nenávisti; a kvôli dychotvornosti žien, tieto príležitosti rýchlo vedú k invázii a útokom. Ženy z vysokej sociálnej vrstvy robia to isté, ale rafinovanejším spôsobom, tak aby sa vyhli súdnemu konaniu. V súčasnosti nemusíte stretnúť bohatú ženu, môžete stretnúť aj tú klasickú, s priemernou mzdou, ale rafinovanosti bude mať veru dosť. Určite sa každá z nás už stretla s takým prípadom. Od môjho zážitku z jedálne, cez urážky od pani predavačky, manželovej svorky, kamošky mojej najlepšej kamošky, alebo akože kamošky, kolegyne z práce.. Príkladov je viac než dosť, len si spomeňte, aké to bolo, keď ste s rivalkou súperili.

To je ale krava! Koľkokrát ste to počuli?

Tabatha Coffeyová to počula tisíc krát. Stalo sa tomu tak po jej odchode z reality show, ktorej sa táto rodená Američanka v minulosti zúčastnila. Medzitým uplynulo už veľa času, preskákala si rôzne pracovné pozície, dnes pôsobí ako úspešná podnikateľka, majiteľka firmy a kaderníctva, nesie nálepku pedagóg, motivačný rečník i obchodný poradca.  Na konferencií TEDx v St.Louis zaspomínala na odchod z reality show i na to, čo nasledovalo potom. „You are a bitch!“ zakričala na ňu raz jedna žena, ktorej ležala po odchode zo show v žalúdku. Neznáma žena, ktorá ju poznala len z televíznych obrazoviek. Zostala šokovaná. Oslovenie „bitch“ začalo prichádzať z každej strany, zo všetkých sociálnych sietí. „Poviete si, že je to len slovo, ale keď vám to už povie viacej osôb, je to ako nôž, ktorý vám zapichnú priamo do srdca. A to už bolí. Veľmi,“ hovorí v úvode svojej prezentácie Tabatha. O pár sekúnd neskôr rozoberá dôvody, prečo nás naše sestry – ženy, nazývajú „bitch“ a či by v rovnakej situácií nazvali tak aj mužov. „Ak si silná žena, ak rozprávaš s autoritami, ak máš zdravé ego, ak si dostatočne sebavedomá a zanietená, potom si „bitch“. Pokiaľ by tieto vlastnosti mal muž je uznávaný, úspešný, je to ten „čávo“, čo niečo dosiahol, dokonca by z neho mohol byť aj prezident!“ vyjadruje svoje rozhorčenie pred publikom a vzápätí dodáva „Najväčší problém je to, že my, ženy, sa nazývame týmto pomenovaním navzájom. Tam je celý problém. Potom nás nálepka „bitch“ núti byť menej sebavedomé, menej pracovité, menej úspešné, lebo nechceme byť opäť tou kravou pred očami druhých žien.

Tie hlúpe „kravujú“, tie múdre priznávajú

„Koľko krát sa vám stalo, že ste išli na párty, na stretnutie rodičov, jednoducho niekde a tam vám jedna žena povedal „Och tá krava“,“ Tabatha spytuje publikum a zároveň podáva vysvetlenie, „možno to vôbec nie je krava, možno je trošku viac čestná, možno je viac zanietená, pracovitá a nepozná žiadne výhovorky či ospravedlnenia. Pokiaľ je tou kravou len preto, lebo má lepšie topánky ako ty, tak potom je problém niekde inde. Prečo to robíme? Pretože sme možno tak trošku žiarlivé, a preto chceme jedna druhú ponižovať. Poďme miesto toho hlásať silu a nie osočovanie. Rozumiem ženám, lebo som žena, chceme byť dokonalé a je to fakt sakra ťažké. Tak potom prečo by som mala nazývať moju sestru kravou, to je ako keby som seba nazývala kravou. Ak sa pozeráš na druhú ženu, pozeráš sa na seba v odraze zrkadla,“ v celej miestnosti sa rozlievajú Tabathine myšlienky. Publikum stíchlo, vyzerá to tak, že trafila do čierneho.  Tabatha sa popasovala s nepeknou prezývkou tak, že si vytvorila vlastnú definíciu slova „bitch“ a troška zmenila jej význam. Podľa nej je to žena, statočná (pretože dokáže vyliezť z postele a postaviť sa odvážnym skúškam), kreatívna (lebo vždy dokáže zariadiť to, aby našla peniaze na nové topánky, hoci mešká výplata) a v neposlednom rade úprimná. „Ak stretneme ženu s nádhernými topánkami, nehovorme jej hneď „bitch“, skúsme sa radšej zamyslieť, čo mám urobiť, ako veľa mám pracovať, aby som si ich mohla raz dopriať tie a byť krásna ako moja sestra,“ hovorí v záverečných vetách svojej prezentácie Tabatha.

Madonna raz povedala, som húževnatá, som ambiciózna a presne viem, čo chcem. Pokiaľ toto zo mňa robí „bitch“, som s tým v pohode. Čo by som vám na záver chcela odkázať je, aby ste si nepokazili deň nepríjemným komentárom od ženy stojacej pred vami, od ženy píšucej komentár pod váš príspevok, jednoducho od ženy trošku nevyrovnanej, obávajúcej, že nikdy nedosiahne to, čo vy. Nebuďme negatívne, neopičme sa po našich neprajníčkach. Veď ony raz dospejú, zmúdria a pochopia,  že správne, je podať pomocnú ruku, podporovať sa a rešpektovať sa.