Keď sa spoja dve mladé baby, ktoré sú odhodlané urobiť osvetu, môže z toho vzniknúť jedine niečo dobré! Sima a Janka v rovnakom čase prežívali svoje najväčšie životné krízy, po ktorých si povedali, že potrebujú dobiť baterky sebe aj zemi. O pár mesiacov neskôr vznikla Baterkáreň – miesto, ktoré mení ľuďom pohľad na svet. 

Baterkáreň je komplexným komunitným priestorom, ktorý sa snaží poukázať, vzdelávať a inšpirovať ľudí ako žiť ekologickejšie. Pod jednou strechou spája päť pravidiel zero waste životného štýlu – nákup ekologických výrobkov, vzdelávanie na náučných prednáškach, možnosť využiť požičovňu vecí a rovnako tak aj možnosť prispieť na charitu.

Na úvod nám prezraďte, ako vznikla Baterkáreň? Koho to bol nápad? 

SIMA: S Jankou som chodila do školy, potom sa naše cesty rozišli. Občas sme sa pozdravili alebo stretli na nejakom proteste či akcii. Všetko to začalo minulý rok v decemberi, kedy sme obe riešili najväčšie životné, profesné i vzťahové krízy. Na našom ďalšom stretnutí som prišla s nápadom, že či si otvoríme obchod. Začalo to jednoducho, ba priam prozaicky. 

JANKA: Chceli sme vytvoriť nejaký komplexný priestor. Nič prvoplánové. Baterkáreň nie je len obchod, sme miesto, kde ľudia môžu dobiť baterky zemi i sebe, a to prostredníctvom nákupu, pomocou stretávaním sa s členmi našej komunity a spoznávaním nových vecí. Uvedomujeme si, že zmena životného štýlu nie je jednoduchá. Preto sme sa rozhodli ľudí učiť, ako na to.  

V Baterkárni organizujete aj množstvo zaujímavých podujatí. Dnes tu máte napríklad kurz viazania nosičov pre mamičky, však? 

SIMA: Kurz viazania nosičov nebol vôbec náš nápad (smiech). Sme bezdetné a s týmto nemáme žiadne skúsenosti. Ľudia vedia, že náš priestor slúži aj na prezenčné účely. Momentálne ku nám chodí veľa mamičiek. Jedna z nich sa nás opýtala, či môže u nás usporiadať takýto kurz. Samozrejme sme boli za. My sa veľmi tešíme, že iniciatíva ide aj zvonka, nielen od nás. 

JANKA: Sima má pravdu, navštevuje nás veľmi veľa mamičiek. Páči sa im, že sa u nás nachádza aj detský kútik s hračkami z druhej ruky. Hneď vedľa sa nachádzajú miesta na sedenie, kde si mamičky spokojne môžu vychutnať kávu a poklebetiť. Organizujeme aj swapy s oblečením, knihami či rastlinami. Dokonca sme otvorili aj charitatívny obchodík, z ktorého ide až 75% výťažku na nejakú charitatívnu organizáciu. 

Obe pochádzate z Trnavy, viete nám povedať, nakoľko sú Trnavčania ekologickí? Bádate na ich správaní za tie roky nejakú zmenu k lepšiemu? 

JANKA: Posun tam je, ale ide to veľmi pomaly. Ľudia by boli ekologickému správaniu viac otvorení, len ich to stojí veľa času a energie. Častokrát tomu nechcú toľko veľa obetovať. 

SIMA: Ja sa na to pozerám z dvoch uhlov. Ten prvý sa týka životného štýlu. Ľudia nemajú čas, a tak vyhľadávajú to najrýchlejšie riešenie. Idú do obchodu, zoberú jedlo zabalené v plaste, utekajú domov a v zhone zjedia svoju večeru. Žijeme tak rýchlo, až si nestíhame uvedomovať, aký dopad a vplyv máme na životné prostredie. Druhý rozmer sa týka škodlivosti plastov. Plastový obal má v skutočnosti životnosť približne desať minút alebo do kým nezjeme spomínanú večeru, no v prírode sa bude rozkladať niekoľko stoviek rokov, a to nie je správne riešenie. 

Slováci sa však voči prírode nesprávali takto neohľaduplne vždy, či?  

SIMA: Pamätáte si na naše babky z detstva? Vždy chodili do obchodu so sieťovku, v ktorej si niesli sklenenú fľašu, do ktorej si pravidelne čapovali mlieko. Keď došlo, umyli ju a išli znovu do obchodu. Stačilo im to. Vtedy ľudia boli spokojní. Zmenilo sa to až po otvorení hraníc, vtedy trh podľahol marketingu. Naše správanie sa zo “sme spokojní”, zmenilo na “nebolo nám dopriate, tak teraz si to kúpime”. Myslím, že ešte doposiaľ máme v sebe ten pocit zakorenený. Chceme viac a viac, lebo ešte stále sa cítime, že nám je odopreté. 

Takže si myslíte, že politický režim a ekologické správanie ide “ruka v ruke”? 

JANKA: Či príde zmena správania alebo nie, určite závisí aj od najbližších politických volieb. Slováci sú totiž takí, že sa im musí takáto zmena prikázať legislatívne. Ak nebude zmena zastrešená zhora a nebude celoplošná, tak to nebude mať taký dopad. Štát musí ľuďom ukázať, že sa dá naozaj žiť ekologickejšie, musí hovoriť o tom, že je to jednoduché a nie náročné, nehovoriac aj o propagácii, ktorá s tým súvisí. Netvrdím, že sa takýmto postupom z nás stane 100% čisté Slovensko, možno sa potom zlepšíme iba o 5%, ale aj to je niečo ako nič.

SIMA: Preto je veľmi dôležité, aby sme si rozmysleli, komu dáme v najbližších voľbách hlas. Pozrime sa, či náš kandidát má vôbec záujem riešiť ekologické problémy, či sa v takejto sfére už angažoval, či vôbec vie, aký je rozdiel medzi počasím a klímou.. Nehovorím, aby sme teraz dopodrobna študovali politické programy, len skúsme otvoriť oči a zamyslieť sa. Ak sa to po týchto voľbách neobráti k lepšiemu, tak sa radšej odsťahujem na Island, lebo Slovensko je v katastrofálnom stave.

Keď sme už pri tom, ako hodnotíte život v Škandinávii? Hovorí sa o nich, že sú strašne ekologickí a takí uvedomelí..

JANKA: Napríklad tam ľudia produkujú menej odpadu, plasty zálohujú a aj školský systém je úplne niekde inde. Viac si dávajú záležať na občianskej zodpovednosti. No na strane druhej majú veľké zásoby ropy, čo nie je zrovna najekologickejšie. Ešte že majú tie nórske granty, ktoré im zlepšujú karmu.

SIMA: Podľa mňa je to o uvedomení samých seba. Chcieť od ľudí, aby rozmýšľali je naozaj veľká výzva.

Vegánstvo tiež súvisí s ochranou životného prostredia. V Trnave ma veľmi prekvapilo, ako sa ujal projekt Zelená jedáleň. Do školských jedálni pripravujú vegetariánske aj vegánske jedlá, ktoré idú veru na „dračku“. Myslíte si, že sa mladí ľudia dajú lepšie ovplyvňovať ako staršia generácia?

JANKA: Keď sme boli na strednej my, nebola taká osveta ako je dnes. Síce sme sa učili o skleníkových plynoch, ale pre nás to bol príliš abstraktný pojem. Vďaka sociálnym médiám sa ku mladým ľuďom dostávajú informácie rýchlejšie. Teenegeri sa viac ozývajú, chodia na protesty, berú to naozaj vážne.

Akú úlohu zohrávajú v tomto influenceri?

SIMA: Influenceri ako Gogo, LucyPug a podobne majú veľký dosah, no ich publikum tvoria stále mladí ľudia. Na to, aby sme presvedčili staršiu generáciu, potrebujeme mať na sociálnych sieťach aktívnych aj ľudí z lokálu. Poviem príklad. Každé mesto má svoju domovskú stránku, primátora, poslancov. Pokiaľ by boli títo ľudia sociálne aktívni a prostredníctvom príspevkov by poukazovali na dôležité ekologické problémy v meste, komunita by sa s nimi viac stotožnila. Ľudia totiž prirodzene nasledujú autority. Ak by teda dostali impulz zhora, zmeniť by sa vedeli oveľa rýchlejšie. 

Janke a Simonke ďakujeme za rozhovor a prajeme im veľa pracovných i súkromných úspechov!